Laos – Luang Prabang

vcera som mal krasny den, len 40km do Luang Prabangu, vraj sa pise, ze najkraksie mesto INDOCINY, no uvidim. krutil som si v klude, okolo nejakej rieky sa cesta vynula, krajina okolo nadherna, paci sa mi velmi tuna v tom laose, musim povedat. pocasicko fantasticke, do 35C vypek, dasa slapat, uz si zvykam, postupne sa to este viacej vypecie na juhu, az budem uplne vypeceni :)) dorazil som do mesta, flakam sa, hladam ubytko nejake lacne a medzi tym stratavam francuza 60 rocneho cykloturistu, pozyvama na lao-beer, nevaham, kecame a vymiename infosky, on chce ist do tibetu a ja zase na juh odkial dosiel. pivo tu maju silne, v tom teple zabera rychlo :) 5% alkoholu je 5%, a to nevykrijes v tom teple a este som nejedol od rana, sadam na bike mierne prikureny, krutim sa po ceste, je veselo, smejeme sa.

vola sa michel a ma za sebou uz 20 rokov praxe v cykloturistike, presiel z pariza do pekingu pred par rokmi zo 100kb bike a vozikom, vedie uz dlhu dobu taky zivot, ze pol roka doma pri rodine a pol roka na cestach. ma prechodene hocico, ostava mu este juzna amerika a afrika, vravi, ze ma este casu dost :) to sa mi paci v takom veku. ma sprievodcu papieroveho a tam citame, kde najlacnejsie sa ubytovat, za chvilu najdeme guesthouse 30 metrov od Mekongu, menime emaily a ‚see you again somewhere on the world :) my friend‚. vynasam veci na izbu, a pospevujem si od The DOORS skladbu „This is the End, me only friend …“. vecer sa tulam po meste, je to turisticke riadne tuna, vela zapadakov konzumuje zapadne jedla, cestovky ponukaje vyletiky do okolia a letenky, vsetko… dneska sa vozim po meste a robim fotos a oddychujem, obzeram chramy, davam bagety a noodlove polievky. spokojne. mesto ma len malicke budovy nie vacsie ako palmy, ostali im tu po frantikoch nejake starie domceky. zdrzim sa tu este jeden den a sup sup dalej smer hlavneho mesta. zatial tolko zbiesile deti :D