Netreba čakať, nieje načo :o)
zdravim zbiesile deti prirody z ostrova Langkawi v Malajzii. vcera naobed som akurat prekrocil thajsko/malajsku hranicu. pred hranocou velke napisi ze drogy=smrt, tak som „vsetky drogy z bobika a brasni vyhadzat :)))“ a usmiaty...
tak dnes mam skromnych 20.000km, nebol by som to povedal v istanbule, ze sa to da spravit, myslel som si, ze je to neuveritelne, potesilo ma to samozrejme zakrical som a dal som si...
vcera dalsi krasny den, cely zbehol v pohode, ktomu ani neprsalo, a k veceru som mal krasnych 120km, zase po dlhsej dobe. okolo siestej vecer som hladal nejaky vhodny flek na spanie, chcel som...
vcera som sa konecne vymotal z Tratu. na obed sa prisli rozlucit znami, co som sa medzi casom spoznal, japonec, dvaja nemci a rodinka Windy guesthousu. no a samozrejme som spanikaril nakoniec nemam rad...
zdravim zbiesile deti prirody, poslal mi nejaky rado infosku o peknej akcii a ktoma chut a cas nech nevaha. citajte dole viacej, ja by som, sa velmi rad zucasnil, ale nestiham sa vratit spat...
tak a sme spat s otcom v Bangkoku, boli sme na par dni v Kambodzi a tam na nadhernom Ankor Wate, najviac sa mi pacil z neho Bayan, naozaj to treba vidiet, skoda ze...
Sledujte nás:
