Thajsko – Bangkok II.

tak a sme spat s otcom v Bangkoku, boli sme na par dni v Kambodzi a tam na nadhernom Ankor Wate, najviac sa mi pacil z neho Bayan, naozaj to treba vidiet, skoda ze len na jeden den sme boli, ale viem ze tu niesom naposledy, pocko pod mrakom takze fotecky nebudu nejake fajne, ale nieco som pofotil. otvorili ho v roku 1991 pre turistov a v 1995 bol cely Ankor Wat odminovany, tym istym clovekom co ho zaminoval.

ale podme este spat k Thajsku. rano som otca vyzdvihol na letisku, a hned ficali na bus do Tratu. blisko tratu je ostrov Ko Chang, tam sme len stravili len pol dna, prsalo nam. na dalsi den sme sli cez najjuznejsi hraniciny prechod do Kambodze. ked sme vecer kupovali listok v guesthouse z Tratu do Sihanoukville, som samozrejme uveril usmievavej thajke, ze stihneme rano lod o 8:00 h. z Koh Kongu, co je prve mesto v kambodzi, lod mala ist 3 a pol hodky do Sihanoukville. lenze ranny bus mal cas z Tratu a na hranicu sme dosli o 7:30, a este sme si museli vybavit re-entry permit spat do thajska, a na kambodzsku colnicu sme dosli presne o 8:00 a to v riadnom lejaku. chlapci v kambodzskych uniformach maju cas, robia velmi pomaly a tak sme do pristavu dorazili o 8:30 a lod uz bola prec, shit shitacky. samozrejme nikto vam nevrati prachy, a tak sme za dalsich 12 usd, ci kolko, kupili dalsi listok priamo do Phnom Penhu. cesta vesela, styry krat kompov cez riecku, blato, dazd.

v Phnom Penhe sme boli len jeden den, a pozreli si genocida muzeum. to clovek naozaj nechce verit co tam za zverstva cerveny khmery robili na vlastnych ludoch, negativna energia v celom areale, neidem opisovat, ako zabijali babetka, lebo mi je este teraz stoho zle. nebolo to ani tak davno rok 1975, rok pred mojim narodenim. oficialne odhady su, ze rezim Pol Pota vyzabijal okolo dvoch milionov ludi, ale to nik nevie. a kolko ludi ostalo zmrzacenych, fuuu, do styroch milionov. to vsetko bolo po druhej svetovej vojne, cely svet nepodal pomocnu ruku az vietnamci. ludia sa nikdy nepoucia, krajiny ako nedavno srbsko, aktualne irak, afganistan a dalsie krajiny tretieho sveta, nemaju kludne spanie doteraz. vyspele krajiny stale vyrabaju nechutne miny. do kedy sa budeme pozerat na vecerne spravy a vraviet si, ze nas sa to netyka, ze je to daleko, sme ticho a pekne v teple v papuckach si doma sedime a kukame. a svet zbroji dalej, da sa rychlo na tom zbohatnut, ale tieto peniaze su poliate krvou ludi. rozpisal som sa otom, mam stale pred ocami fotografie ludi z genocida muzeum a preto si myslim aby, kazdy politik by si mal ist pozriet, co posiela vojakov niekde „akoze chranit“. nedaleko slovenka mame polsky Osviecim, nebol som tam nikdy, ale ludia aspon mali postele na spanie, fuuu, no hrozaaa ….

ked sme sa s otcom vracali tuk-tukom spat na guesthouse, mali sme obaja vemi zly pocit. kambodzania priamo v areale hraju volejbal a sa smeju, ako by sa nic nestalo pred par rokmi, tak nech im to vydrzi co najdlhsie ….

na dalsi den, ako som pisal sme sli smer Siam Riep, nedaleko Ankor Watu. potom krasna cesta do bangkoku, po riadnom blate, dazd kazdy den a prasne cesty sa zmenili na krasne blato. co som stretol ludi a s predsleho rozpravania, mala byt cesta velmi zla, ale podla mna v pohode, ked porovnam cesty v afganistane , tibete, tak kambodza je medik :) v minibuse stretavam prvu slovenku na ceste Moniku, vracala sa po 3 rokoch z australie, tak sme trosku pokecali. najviac sme spominali na fantasticke mnamky na slovensku, ako kazdy student, velmi dobre pozna, tresku, rozok, morka delu a ine vychytavky.. potom dojdeme na hranicu, nema re-entry permit spat do thajska. pruser, nechcu ju prachanti thajsky pustit spat do thajska, aj ked ma na hraniciach mame dostat 15 dni transit viza, ze sa musi vratit spat do Siam Riepu a letiet do bankuku lietadlom. tak stastnu cestu jej prajem.

no a sme zase v tom bangkoku, obzreli kralovsky palac a velmi pomalicky sa tu pohybujeme, poobede vzdy sprchne a v podstate je pod stale pod mrakom. tak len tolko, v nedelu vecer leti otec prec, a ja spat do tratu k bike, cely rozobrat a spat poskladat, vymenit par veci, ktore mi otec doniesol. ale o tom neskor, je 23:55 a v bangkoku zatvaraju inet cafe o polnoci, kde sa chytaju na cinu, kde vsetko 24 hodin denne, jedlo, net, a vsetko za minimalne ceny. pridal som na rychlo niejake fotos z vietnamu na fotogallerku. tak dobru noc zbiesile deti prirody