Mexiko – Chetumal

Lagúna Bacalar, Mexiko

Ahojte zbiesilé deti prírody,

tak a sme naspäť v civilizácii, konečne vidíme káble s internetom a môžeme dačo napísať. Sme v meste Coban v guatemalských horách medzi majskými Indiánmi. Naposledy sme sa ozvali z Tulumu, čo bolo mesiac dozadu. Odvtedy sme toho zažili strašne veľa, tak to rozdelíme do troch blogov, každý z jednej krajiny. Lúčime sa s Mexikom, pokračujeme v Belize a začíname v Guatemale. Aby toho na vás ani na nás nebolo veľa, tak budeme pridávať blogy postupne za sebou v chronologickom poradí. Tak, hoďte se do klidu, zapaľte vonné tyčinky alebo otvorte fľašu Prazdroja (Soťo môže otvoriť aj Plzeň) a nalaďte myseľ do pohody.

Prenesieme sa najskôr späť do Mexika ku Karibiku.

Po ceste z Tulumu na juh sú nádherné lagúny. Pri každej sa dá kempovať, vyzerajú tak isto krásne ako Karibské more a majú sladkú vodu. Hneď prvá je asi 10km od Tulumu a volá sa Kaan Luum. Najväčšia a asi aj najkrajšia z nich je Laguna Bacalar, o ktorej vám ešte porozprávame. Cesta na juh je vysekaná v džungli.

Jedná z mnohých Cenotov, Mexiko

Po ceste je rezervácia Sian Ka´an. Daška ma informovala, že tam žijú všetky štyri mačkovité šelmy Strednej Ameriky ako jaguár, ocelot, puma a rys. No jeden večer sme zakempovali asi pri Cenote Azul v džungli, 2km od hlavnej cesty, obklopení veľkými stromami a škrekotom vtákov. Postavíme stan, vykúpeme v cenote, navaríme chutnú večeru – zase cestoviny a v kľude zaspávam. O pol piatej ráno ma Daška budí, že nezažmúrila oka od večera. Mňa dobre neporazí, keď mi vraví „Vstávaj niečo tu chodí v kríkoch“ Niečo asi praskalo v džungli, určite to bol iba vták, ale Daška trvala na tom, že určite príde jaguár, lebo sme v jeho teritóriu a ešte k tomu máme v bobíkovi šunku. Vravím jej nech ma nevyrušuje, mne sa spí dobre a keď chce nech čaká do rána na jaguára. Kto to kedy videl báť sa spať v lese/džungli.

Po ceste máme dedinku Buenavista, ktorá leží hneď pri Lagune Bacalar. Neváhame a ideme hľadať kempovanie. Pri brehu lagúny bola reštika s miestom na kempovanie, ale miestna seňora chcela za stan 100 pesos (150Kč), čo bolo nehorázne veľa. Tak sme sa išli hneď vedľa opýtať na súkromný pozemok a tam stretávame pohodového amíka, ktorý sa tam už definitívne usadil. Vraví „jasne postavte si stan, neni problém“. Po zotmení prišli aj obyvatelia vedľajšieho dreveného domčeka Bob a Barb, Kanaďania z Nova Scotia. Pri Lagúne sú už 4 mesiace, prišli sem prečkať studenú kanadskú zimu a pritom ušetriť za teplo. Za prenájom domčeka, kompletne zariadeného s klimatizáciou, plynom, elektrinou a vodou teplou aj studenou platia 300 USD mesačne. Kontakt máme, môžete sa hlásiť, je to tam fakt skvelé. Sedíš na teraske, 15 metrov krásna lagúna, príjemný vánok, žiadni turisti. Jediné, čo chýba je internet, ale ani to nie je na škodu, práve naopak treba viac oddychovať.

Na ďalší deň sme mali v úmysle dojsť až do najbližšieho mesta Chetumal, čo bolo asi 60 km. Predtým sme sa ale ešte raz stretli s jazerom v dedinke Bacalar. Pri prudkom obedňajšom slnku vyzerá lagúna ešte oveľa krajšie ako predošlý deň, a tak sme sa bez dlhšieho váhania rozhodli stráviť tu ešte nejaký čas. Našli sme si výborné miestečko na stan v záhrade rodinného domu asi meter od brehu lagúny. Okrem tohto luxusu sme ešte aj chytali pomalý wifi internet z námestia, ktoré bolo asi nejakých 50 metrov od nás. Nebolo nám viac treba, ostali sme dva dni navyše. Na druhý deň sa k nám pridal aj mladý mexický párik Julieta a José Luis, ktorí nás pozvali k sebe do Chetumalu. V jeden večer prišiel domáci s kamarátom poslancom a fľašou whisky. Tak sa sčapali, že sme mysleli že ani neodídu tým autom. Samozrejme, že šoféroval ten ožratejší, ktorému už ku koncu ani nebolo rozumieť. Mexičania si z alkoholu za volantom nerobia veľké starosti.

Julieta a Jose Luis, Lagúna Bacalar, Mexiko

Po dvoch dňoch sme sa vychystali do Chetumalu za Jose Luisom a Julietou. Nakoniec sme u nich zakvasili na celý týždeň. Práve sa sťahovali zo starého podnájmu do nového, teda z menšieho domčeka do väčšieho, aby Jose Luis mohol viesť yoga kurzy. Prvú noc sme im ochotne pomáhali sťahovať veci spolu s celou širšou rodinou. Veľkú noc sme teda strávili z novými mexickými priateľmi. Veľmi prijemne sme sa u nich cítili. Veľkonočný pondelok som už skoro ráno budil Dašku, aby dobrovoľne, čím skôr vstala a odklusala do kúpeľne. Na moje počudovanie neprotestovala, vstala a ja s radosťou plné vedro vlažnej vody, tak sa mi to páči. V novom dome nemali okrem múrov nič, spali sme na zemi, zo zapnutým ventilátorom a aj tak bolo veľmi horúco.

Miestni spia zväčša v hamakoch, čo je pre mňa nepredstaviteľná vec, možno tak po 10 pivách by som zalomil. Používajú také širšie hamaky, aj pre dvoch. Skúšali sme z Dašou nájsť nejakú vhodnú polohu, ale ťažko. Nejako sme si zvykli na pohodlné karimatky a stan. Julieta a Jose sa len smiali ako sme sa v nich krútili.

Jeden krásny slnečný deň nás rodina Joseho Luisa pozvala na plavidlo a išli sme sa spoločne plaviť po našej starej známej Lagúne Bacalar. Ani sme netušili, že sa sem ešte vrátime. Krasota, chladené pivko v ruke, slnečno, vietor do tváre, úsmev, pohoda. Do skutočnej romantiky chýbala už len bezmotorová jachta a vietor do plachiet. Plavba prebiehala v kľude, zväčša sa konzumovalo pivko a doma spravené žemle. Občas vyhadzujem kotvu, ako pomocník pomocníka kapitána ;). Zakotvíme, kúpeme sa v tyrkysovej vode, alebo v cenote, ktorý je tiež súčasťou lagúny. V lagúne nežijú žiadne ryby, nemajú tam potravu, tak mi to vysvetlil kapitán. Obdivujeme farebné prechody od tmavo modrej po skoro bielu, miestni ju nazývajú Lagúna Siedmych Farieb [Laguna de Siete Colores]. Ale v podstate je to celé spektrum farieb, počet si každý určí podľa vlastnej fantázie.

Laguna Bacalar, Mexiko

Ináč čo ma veľmi potešilo bolo, že podnájom celého domčeka z malým dvorom v Chetumale, kde rastú palmy, banány a citróny, stojí len 2000 pesos na mesiac, čo je len 3000 Kč. Už ma napadali rôzne veci, že či tu nezakvasíme na dlhšie. No, ale my sa môžeme vrátiť sem hocikedy, verím, že najdeme ešte veľa podobne príjemných miest na život, ako tuna v Chetumale. Pre normálneho turistu je to nepodstatné mesto. Mesto je ináč veľmi príjemné, kľudné, tranquilo. Má super polohu, je pri Karibiku, do Cancunu je to 350 kilometrov po diaľnici, odkiaľ odlietajú lietadlá do Európy za dobré ceny. Hneď ako sme sem prišli, som si Chetumal obľúbil. Spoznávaco-oddychový pobyt nám veľmi dobre padol, už som si začínal myslieť o Mexiku, že tam nežijú pohostinní ľudia ako inde vo svete, viď moslimské krajiny. Julieta a Jose boli naozaj v pohode, a po večeroch som mával pocit, že som na správnom mieste v správny čas. Spoznali sme tu viacej ľudi a Mexičania sú veľmi priateľskí. Ináč Chetumal je hlavné mesto mexického štátu Quintana Roo a leží asi 20 kilometrov od hranice z maličkým štátom Belize, ale o tom už nabudúce…

Po dvoch mesiacoch a 2400 km sme si už na Mexiko zvykli a je to príjemná krajina na cestovanie pre našinca. Bezpečná, dá sa kúpiť takmer všetko, všade je internet a dobré jedlo aj keď kukuričných tortill máme už plné zuby. Cítiť tam dosť americký nádych, ale nie je sa čomu čudovať. Takmer každý druhý Mexičan pracoval aspoň raz v USA a dosť ľudí hovorí anglicky, hlavne vo väčších mestách. Často sa nám stávalo, že od nás chceli peniaze za hocijakú blbosť. Všade, bol nejaký ochotný Mexičan, ktorý mal nejakú kartičku a vyberal vstupné, niekedy neprimerane vysoké a mnoho krát sme sa radšej otočili. Neboli ochotní vôbec zjednávať, aj keby tam celý mesiac nikto neprišiel a my sme jediní návštevníci, tak nám nedá zľavu. V hoteloch rovnako, hotel prázdny, široko ďaleko žiadny turisti, ale cena sa ani nepohne. Raz sme prišli k jednému cenotu 10 minút pred zavretím, že si spravíme len fotku a seňor sa so mnou asi 5 minút naťahoval, že musím zaplatiť rovnakú cenu ako keby som prišiel ráno a celý deň sa tam kúpal. Ale ináč boli Mexikánci priateľský, vypytovali sa na všeličo a zaujímala ich naša cesta. Napriek tomu boli Julieta a Jose Luis jediní Mexičania, ktorí nás pozvali k sebe domov.

Ubytko je veľmi lacné od 100 do 200 pesos pre dve osoby v celkom slušných hoteloch. Najdrahší bol Tulum za 350 pesos pre oboch v jednoduchom bungalowe na pláži pri Karibiku.

Okrem Mexico city sme nenašli žiaden dobrý cykloobchod.

zatial toľko priatelia, pokračovanie čoskoro, pridal som ešte posledné fotky z mexika.

dnes mam narodky, skončili mi už konečne kristové roky, večer dáme pivko, ollaaaaaaaaaaa

pozdravujeme

Kybi a Daša