Belize – Caye Caulker

Caye Caulker, Belize

Ahojte zbiesilé deti prírody,

takže minule sme skončili s Mexikom a dnešná výprava bude do Belize.

O Belize sme všeličo počuli, hlavne o Belize City. Okrem toho, že odtiaľ chodia vodné taxíky na karibské ostrovy k druhému najväčšiemu koralovému útesu na svete (ináč prvý máju Ozíci v Austrálii), tak je to prekladisko drog medzi južnou a severnou Amerikou. Z toho vyplýva vysoký počet parchantov v jednom meste, ktorý radi nosia pri sebe zbrane a keď sa nudia po večeroch, tak okrádajú zblúdilých turistov. Po ceste nás veľa ľudí varovalo, že sa máme vyhnúť Belize City. My sme ich ukľudnili, že my tam len prídeme, nastúpime na trajekt a odfičíme kvasiť na ostrov v Karibiku, lebo potom už na dlhú dobu budeme objavovať krásy vnútrozemia centrálnej Ameriky.

O Belize som dlho nevedel, až pred 2 rokmi keď sme išli cestovať do Južnej Ameriky som si na mape všimol maličký štát Belize, ktorý vôbec nezapadá do koloritu latinskej Ameriky. Sami sme sa presvedčili, že je to naozaj tak.

Posledné dva týždne v Mexiku sme bicyklovali veľmi málo, nie žeby sa nám nechcelo, ale posledné mexické kilometre boli z celého pobytu najkrajšie. Už od poslednej cesty som Daške stále hovoril, že by som chcel ísť na cestu, kde sa nebudeme ponáhľať, a že ak sa nám bude niekde páčiť, tak ostaneme na koľko sa nám bude chcieť, žiaden stres. Ola a teraz si to už konečne užívame, ako sa len dá. Na veľa miestach sme tým pádom zakvasili na dlhšie, napríklad na už spomínanej krásnej Lagúne Bacalar, kde sa väčšina turistov ani len nezastaví. Všetci sa ponáhľajú hore k Tulumu na pobrežie Karibiku a keď už sedia v autobuse, tak načo by vystupovali.

Kajakovanie na rieke Makal, Belize

A ani nám sa nechcelo odísť od našich mexických priateľov Juliety a José Luisa, ale naša cesta pokračuje ďalej smerom do Belize. Takže z Chetumalu to bolo na hranicu len 20 km, ale my sme radšej zašli k Lagune Milagros zakempovať a užiť si poslednú noc v Mexiku. Do Belize sme sa veľmi neponáhľali. Večer o deviatej nám poslali esemesku José a Julieta, že či môžu prísť tiež zakempovať. Veľmi sme sa potešili. Dali sme spoločné nočné kúpanie v príjemne teplej lagúne. Ráno sme sa už druhýkrát rozlúčili a vyrazili smerom do Belize. Na hranici sme boli za chvíľu. Mexičania od nás chceli nezmyselný poplatok 20 USD a potom nám dali výstupné štemple a vyrazili sme pozrieť do bezcolnej zóny. Ja som neváhal a kúpil som si fľašu Absolut Vodky za 8 USD, šak ja si už najdem niekoho s kým ju vypijem. Daška si kúpila kraťasy a išli sme pozrieť pre zmenu belizkých colníkov. Privítal nás vysmiaty 200-kilový černoch, na pasy a veci sa nepýtal a zaujímal sa len o Dašinu šatku s nápisom „Chivas Guadalajara“. On ako veľký fanúšik futbalu bol milo prekvapený, že občanka Slovenskej Republiky fandí najlepšiemu mexickému futbalovému klubu. Daška dovtedy ani netušila, čo nosí na hlave.

Hneď za hranicami sme si opäť schladili rozhorúčené telá v jednej z tyrkysových lagún tejto oblasti.

V prvom belizkom meste Corozal sme kúpili novú vlajku a pripli na bobíka. Prekvapilo nás, že väčšinu reštík a obchodov vlastnia Číňania. Takmer všade kam sa pozriete čínsky názov. Ináč je Belize jedinou krajinou latinskej Ameriky, kde je hlavným jazykom angličtina. Belize je bývalou britskou kolóniou. Samostatnosť získali až v roku 1981 a krajina je teda rovnako mladá ako Daška. Kedysi dávno, keď celé Belize ešte bolo zarastené stromami sa na území usadili anglický piráti, ktorí prepadávali španielske flotily naložené nakradnutým zlatom od mexických Indiánov. Keďže flotily nepremávali v Karibskom mori celý rok, tak si títo tzv. Baymani krátili čas ťažbou dreva. Ale lenivým Angličanom museli samozrejme vypomáhať africký otroci. Dnešnú 400-tisícovú populáciu Belize tvoria teda potomkovia anglických drevorubačov (pirátov), afrických černochov, Mexičanov (čiže mix Indiánov a Španielov) a ako sme dnes videli v Corozale aj rozrastajúca sa komunita Číňanov.

Vrešťan, Belize

Večer sme hľadali nejaké miesto na kempovanie pri lagúne. Ožratí miestni nás odprevadili k lagúne, kam nás potom večer ešte raz prišli pozrieť. Rozhodli sa, že nám budú robiť spoločnosť, aby sme sa nebáli ;-) Pri večernej debate pri táboráku, keď sme sa bavili o histórii Belize, tak jeden povedal, že „Daša, ty vieš o našej krajine viacej ako väčšina jej obyvateľov.“ Ja som sa vôbec nečudoval, lebo Daška je v podstate bicykľujúca encyklopédia. Celý január strávila čítaním a plánovaním tejto cesty. Chlapci si chodia privyrábať tým, že pašujú potraviny, ovocie a zeleninu z Mexika cez hraničnú rieku. Večer nám ukazovali žiaru mesta kam chodia. Cesta trvá na kajaku hodinu a pol jedným smerom. Občas chodia belizkí colníci checkovať, koľko pašerákov je rieke a keď ich chytia, tak im zoberú všetok tovar. Našťastie je to len párkrát do mesiaca, tak sa im to vždycky oplatí, lebo v Belize všetko predajú za minimálne dvojnásobnú cenu. Belize je síce oveľa chudobnejšie ako Mexiko, ale ceny sú tam oveľa vyššie. Chlapci nás ešte večer ukľudnili, keď sme sa naľakali požiaru asi 300 m od nás. Miestni vypaľujú cukrovú trstinu, aby ostali len stonky, ktoré sa potom bez ostrých listov ľahšie mačetami vysekávajú. Zo stoniek sa potom vyrába cukor. Cukrová trstina tvorí asi 60% celkového hospodárstva Belize (nepotvrdená informácia). Pri debate sa šofér tak ožral, že už mu nebolo rozumieť ani španielsky ani anglicky. Chlapci ho dovliekli do auta, posadili za volant a asi 15 minút sa snažil otočiť auto na cestu. Medzitým mu asi 30-krát zhasol motor, no komédia. Boli sme radi, že sme si stan postavili kúsok ďalej od auta, pomedzi tie stromy by to určite s plynom nepretlačil.

Prevažanie cukrovej trstiny, Belize

Ráno vyrážame smer Orange Walk, po ceste míňame kolóny naložených kamiónov cukrovou trstinou, ktoré čakajú v rade pred fabrikou. V Belize máme opäť horúco, vzdialenosti medzi dedinkami sú väčšie a cesta je obklopená bushou, kde nie je tieň. Ráno o 7:30 teplomer ukazuje 36,5 °C. Cez deň konzumujeme kvantá vody a coly. Pri jednej takej občerstvovacej zastávke debatujeme s miestnym černochom, ktorý nám vravel, že jeho susedovi v noci jaguár zabil ovcu. Roztrhal ju na dva kusy, jeden zožral a druhý si ukryl na strom. Tak sused teraz čaká s puškou, kým sa jaguár vráti po ďalšiu polovicu, aby ho mohol zastreliť. V týchto prípadoch sa vraj môže jaguár zastreliť, ináč je samozrejme zákonom chránený. Mimochodom asi 65 % územia Belize tvoria národné parky a ako jediná krajina na svete má aj jaguáriu rezerváciu.

Po 180-tich km od hranice a 2,5 dni prichádzame do belizkého prístavu odkiaľ odchádzajú vodné taxíky na koralové ostrovy. My sme si vybrali menší a menej turistický Caye Caulker (čítaj kí kalker). Na Caye Caulker sme sa už dlho tešili, hlavne na šnorchľovanie. Keďže nám bolo povedané, že Caye Caulker je veľmi drahý, tak sme si poslušne nakúpili zásoby na 5 dní. Naše brašňami ovešané biky museli rozdeliť do 2 lodí, aby sa vmestili aj ostatní turisti na palubu. Najprv som vyrazil s jednou loďou ja s brašňami a Daša išla v druhej s bikami. Keď sme vystúpili s lode, vítal nás nápis „Go Slow“ (slov. „Choď pomaly“). Na ostrove vládne veľmi pohodová atmosféra, tak si predstavujem Jamajku. Všade posedávajú dlhovlasí rastafariáni a pofajčujú ľahké drogy. Hrá reggae a všetci sa pohybujú v rytme „Go slow“. Teplota oproti pevnine je veľmi príjemná, pofukuje bríza a v noci sa konečne dá poriadne vyspať. Žuanistom nemusím nič vysvetľovať, treba tam ísť. Na ostrove sme si našli ubytko v lacnom Sandy Lane za 25 B$ (250 SKK) pre oboch. S tými zásobami sme to prehnali, lebo dalo sa zohnať aj lacné jedlo. Ostrovček je 8km dlhý a v niektorých miestach taký úzky, že je vidieť z jednej strany na druhú. Malá turistická dedinka je len na malej severnej časti ostrova. Všetci sa pohybujú na bicykloch alebo na golfových autíčkach. Nie je tam žiaden veľký turistický rezort alebo hotel pre náročných boháčov. Ináč palmy a biely piesok, čistý Karibik ako má byť. Po ničivom hurikáne ostal v strede ostrova vyrytý kanál, ktorý ho rozdelil na dve časti. V tejto časti je pláž s barom Lazy Lizard (slov. Lenivý Jašter), kde sa chodia kúpať miestni aj turisti. Daška tam dostala kurz šnorchľovania a hneď sa jej to zapáčilo, keď pri potápaní zbadala prvú raju.

Pohoda na Caye Caulker, Belize

Na ďalší deň sme si zaplatili výlet za 20 USD na osobu na 1,5 km vzdialený koralový útes. Kapitán vysmiaty rastafarián, dredy po pás. Keďže sme si zaplatili najlacnejší výlet, boli sme len štyria na malej loďke, my dvaja a mladý francúzsky párik. Na začiatku nám vysvetlil ako sa máme správať v Caye Caulker Marine Reserve, nechytať sa korálov a neplávať sami bez neho. Cestou sme mali tri zastávky so šnorchľovaním. Pri prvej sme očumovali farebné korály, ktoré boli ani nie meter pod nami. Kapitán pod vodou pripomínal so svojimi dlhými dredami vodnú medúzu. Voda teplučká, viditeľnosť parádna, ponáral som sa do omrzenia, čím hlbšie tým lepšie, mám to hrozne rád, jedným slovom kvikot. Kapitán presne vedel, kde sú aké koraly a rybky. Vždy sa na chvíľu ponoril pod vodu, aby nám ukázal a vzápätí sa zase vynoril a vysvetlil, čo to bolo. Najviac nás potešila dlhá zelená moréna, ktorú kŕmil malými rybkami z veľkej mušle, ktorú stále nosil pri sebe. Boli sme malá skupina, tak sme videli toho viacej.

Ďalšia zastávka bola úžasná „Shark Ray Aley“. Zakotvili sme loď a čo moje oči ešte nikdy nevideli, hejno elegantne plávajúcich ráj. Na moje veľké prekvapenia nás kapitán poslal rovno do vody medzi raje. Voda bola plytká a raje sa o nás šúchali svojou hladkou slizkou kožou. Bolo úžasné sa ich dotýkať a loviť ich pod vodou. Ten pocit sa nedá opísať, keď držím raju na rukách a pozerám sa jej medzi žiabre ako dýcha. Sú to veľmi milučké a zvedavé stvorenia a netreba sa ich vôbec báť. Vytešovali sme sa do omrzenia, plávali sme medzi nimi a naháňali sme ich. Zrazu som zbadal, ako si k nám pláva asi 1,20 m dlhý žralok fúzkatý medenej farby. Vytešený oznamujem túto skvelú správu kapitánovi, on že super, ide ho chytiť pre nás, aby sme si lepšie obzreli. Žralok sa mu vyšmykol, čo bolo len dobre, lebo vzápätí Daška neváhala a sama ho chytila. Mladá nádejná potápačka ulovila žraloka holými rukami :) Ako my bolo povedané, sú to drsnokožce a pri dotyku mám pocit ako keby som hladkal brúsny papier. Ešte teraz po 3 týždňoch je to nezabudnuteľný zážitok. Rozhodol som sa, že Daška si musí urobiť potápačský kurz. Verím tomu, že na Caye Caulker ešte raz určite prídeme. Fotky nemáme žiadne, lebo krásavica zabudla SD kartu na hoteli a zobrala len foťák a štyri náhradné baterky. Mne to vôbec nevadí, pocity ostali veľmi silné.

Posledná zastávka bola Coral Gardens, kde sme už sami mohli objavovať farebný svet koralov. Plní zážitkov sa vraciame na pevninu a ďakujeme miestnemu borcovi za skvelú výpravu. Ináč sa dajú kúpiť celodenné drahšie potápačšké a šnorchľovacie výlety, kde sa chodia pozorovať napríklad aj Lamatín širokonosý, po anglicky manatee. Caye Caulker sme si po štyroch dňoch veľmi obľúbili a ak niekto pôjde okolo, nech sa tam určite zastaví.

Jaruár, Belize ZOO

Už v Mexiku mi Daška pílila uši, že keď prídeme do Belize, že určite si pôjdeme pozrieť belizké ZOO, v ktorom žijú všetky belizké zvieratá v ich prirodzenom prostredí. Z Belize City to nebolo ďaleko a mali sme to po ceste ku guatemalskej hranici, a tak ma Daška nemusela veľmi prehovárať. Do ZOO sme dorazili hodinu a pol pred zatvorením. Zoo vôbec nie je veľké, takže sme to stihli pozrieť celé. Hneď pri vstupe do ZOO zavesil ochranca Daške na krk krásneho hada „boa“. Vravela, že sa nebojí, ale na očiach jej bolo vidno neistotu ako sa had pomaly po nej plazil. Ja som sa nemohol dočkať, kedy uvidím jaguára, ktorého som chcel vidieť už v džungli. Vyvaľoval sa tam v tráve a vôbec nejavil záujem o komunikáciu. Okrem toho tam bolo aj národné zviera Belize tapír, ktorého som predtým ešte nikdy nevidel, ale že sa hojne vyskytuje v prírode. Okrem toho tam chovali aj 5 druhov mačkovitých šeliem: pumu, jaguára, ocelota, jaguarundiho a mačku tigrovanú. Tesne pred opustením ZOO nám ešte zakričali moji obľúbení vrešťani. Ináč len pre zaujímavosť, ZOO založil filmár, ktorému po natočení nejakého amerického filmu zostalo na krku veľa zvierat, ktoré sa už nemohli vrátiť do prírody a on nevedel čo s nimi. Odvtedy tam zhromažďujú ranené alebo opustené zvieratá z džungle.

Had Boa, Belize ZOO

Večer kempujeme neďaleko ZOO a skoro ráno vyrážame smer San Ignacio a Macal River. Daške sa splnil sen a konečne ma presvedčila na kajak. Už od jazera Catemaco v Mexiku rozpráva o kajakovaní. Zo San Ignacia k botanickej záhrade je to vraj 6 míľ proti prúdu pokľudnej riečky Macal River. Tak ráno prenajímame kajak u Tonyho na celý deň, galón vody, fotovýbava v Rišovom vrecku (díky Rišo), 2 buritos a papaya, úsmev a dobrá nálada, vyrážame. Tony nám ešte stihol povedať, že do piatej sa musíme vrátiť, lebo o piatej už odchádza domov. Obsadenie kajaku zadák Daša a podradnú úlohu háčika som dostal ja, ako neskúsený vodák. Kajakovanie sa mi po troch minútach automaticky zapáčilo a vravím Daške, že kajakovať budeme pravidelne. Asi po troch hodinách plavby džunglou po pokojnej rieke, kde nám robili spoločnosť len lietajúce vtáky, kotvíme pod botanickou záhradou.

Čierna orchidea, Botanická záhrada, Belize

Do botanickej záhrady, v ktorej malo byť 160 druhov orchideí ideme hlavne kvôli našim rodičom, ktorí sú náruživí pestovatelia kvetov. Chceli sme im nafotiť exotické záhrady, aby mali inšpiráciu a konečne si urobili vlastnú botanickú záhradu. Lenže je obdobie sucha, na to sme my nemysleli. Došli sme tam a miesto 160 druhov práve kvitli len 2. Tak sklamaní ideme k stromu s chutným ázijským litchi a celý im ho obžerieme. V záhrade sa nám aj tak páčilo aj keď my ako laickí pozorovatelia sme z toho veľa nemali. Podľa GPS logu sme napádlovali na prvýkrát rovných 30 km. Česť a sláva vodákom.

Zo San Ignacia po guatemalskú hranicu je to 16 km, ale o Guatemale už nabudúce. Pridal som fotografie z Belize a aktualizoval trasu nášho vyletu.

Verím, že sa máte doma všetci dobre, začína máj, lásky čas, tak nech sa darí :)

S pozdravom,

Háčik a Zadáčka ;)