Tibet – Lhatse
tak nakoniec sme museli pockat este den navyse, lebo bus bol pokazeny a cesta do darchenu sa prelozila, na dalsi den nas sofer nechcel zobrat za cenu pre miestnych, ale za cenu pre cudzincov, tak sme hladali nejaky land cruiser, ale beznadejne. nakoniec povolil sofer, ked dievcata z hongongu kneme prehovorili, cena pre miestnych 200Y mi sme mali ist za 300Y a nakoniec za 230Y, parchant jeden. nalozili sme bike dozadu na sedadla, brasne a veci pohadzali kde sa dalo, vozik dozadu do kufra a vyrazlili okolo 15:00. cesta to nebola velmi prijemna, stary autobus, nesiel rychlejsie ako 30km/h a stale sa hrial motor, museli sme zastavovat, naberat vodu z potoka, chladit. po ceste sa par krat pokazil a vrchol bol ked v noci okolo 1:00 zapadol do zmrznutej rieky. vonku pekne mrzlo a dve hodiny medzinarodna zachranna skupina, tvoriaca z cinanov, tibetanou, slovaka, svajciara a poliaka sa vseliako mozne snazila dostat bus vonku z rieky. najprv sme prekopali lady, aby voda klesla, potom skusali sme vytiahnut bus s nakladiakom, marne, nebolo dost pevne lano a stale sa pretrhlo. prekopali sme lad az na druhu stranu, vycistili rieku od velkych kamenov, vonku pekne pod mrazom, holymi rukami sme vytahovali kamene spod kolies, sofer sa vyzul a bosi v tom mraze isiel do rieky, no masaker. nakoniec sme tahali za lano a bus vyskocil, s krikom sme nasadli vsetci po 2 hodinach do busu, premrznuti. samozrejme bus nemal funkcne topenie a cesta od rieky do darchenu bola este daleko. okolo 4:00 rano sme dorazlili niekde pred Darchen(4687mnm) a do hotelika som musel prenasat brasne bike vozik, mrzlo dalej, lebo soferovi sa lenilo ist az tam. vsade pobehovali nervozne psy a o 6:00 rano som zalahol do postele pekne unaveny. povedal som si nikdy viac bus, ked som myslel na ten predosli. rano nas budi martin okolo 10:00, a uz je vidno vrchlocek Kailasku, krasa, davame si den relaxu, jeme a popijeme sweat milk tea. na dasli den sme vyrazli az po obede, pred restikov akurat bola zabijacka jaka, v restike sedel mnich a sa modlil a samozrejme usmieval. dali sme mo-mo a noodle. z ali sme sli s martinou a este sme streli martina s polska, fanny a cecilia z hongkongu a v darchengu sa na koru pridal knam tibetan. obloha bez mracika, svietlo slnko ako vzdy, psy jazyky nevyvalovali :) veselo sme si vykracovali, ja absolutne spokojny, konecne tuna. cesta do klastora Dari-Puk (5200mnm) nam trvalo 6 hodin. dosiel som posledny a pekne ma privital vysmiaty mnich. v noci nadherny vyhlad na Kailash, neuveritelny, fantasticky, neskutocny, vysnivany. robime s matom s polska nocne statiovky, on je fotograf,vravi o sebe, ze nieje profesional ;) ale zivy sa tym, predava svoje fotky v japonsku a cestuje uz 7 rokov po svete, navstivil 82 krajin a je to pohodovy typek, plny dolezitych informacii, odkial kam a ako sa da lacno dostat po svete. na jednom tripe nafoti okolo 800 filmov, samozrejme velvia 100 :D. vecer spolecne s mnichmi v jednej teplej miestnosti pri piecke popijame caj a campu, mam zase pocit ze vsetko je tak ako ma byt. okrem nas je tu este 6 japoncov co nenasli cestu k dalsiemu klastoru a sa trepali jednym zasnezenim sedlom a mysleli ze pomru. na dalsi den rano sa vracaju spat do darchengu a mi na obed vyrazame do sedla 5656mnm a do dalsieho klastora Zutul-Puk (4850mnm). pred sedlom je vsade pohadzane oblecnie, ktore tu nechasaju putnici. ja nechavam oblubenu porcelanu cajovu salku. cestou do sedla si opakujem matru, a krutim 108 goralok v ruke. spokojny dorazim do sedla. plno vlajociek, vietor snimi naraba, naokolo nadherne hory, cakame s matom zbytok skupiny. mame jedno trojdecove pivko tak si davame. cesta do klastora zo sedla je dlhaaaaa, tibetan sa po sedle snami luci, ze chce este ten den dosjt do darchenu a potom este 2x obijst horu a potom chce ilegalne do indie za dalajlamom, vela stastia na jeho ceste mu prajem. za tmy kracame a klastor furt nikde, zrazu svetlo, baterka a tibetan vysmiaty nam ide oproti, ze mal obavy tak ostal nas cakat v klastore a ked sme dlho nesli vydal sa oproti, bli sme uz blisko pred klastorom, privital nas mnich, zakuril do piecky, navaril zdarma veceru pre vsetkych a dal zlavu na ubytko. parada. klastor je to velmi malicky su tu len dvaja mnisi, aj ten predosli je skromny, je tam len zopar mnichov. rano idem obrziet klastor, sochy a vnutro. do darchenu prichadzeme poobede a ideme rovno do restiky kde sme aj zacali. na dalsi den balime veci a sadame s matom na bike a ideme do mestecka Huora, velmi fajne sa mi slo, slnko, vietor do chrbta, nejakych 46km, podvecer sme tam, no a mne zase kosa, davam dava paraleny caj potim a rano uz citim hrdlo, stav sa zhorsil, nasadzujem antibiotika. teplota za dva dni prec, len citim priedusky a natcha a vsetko okolo. s matom sa lucim, ze musim dat pauzu a ze sa stretneme v Sage, co je asi 470km, nech ide sam dalej, je natom zdravotne ok a je plny energie. ma nato 8 dni. ja ostavam spolu s fanny a poliakom v Huore, cakame na spoj do sagy, na treti den chytaju najprv oni vojensky nakladak a potom aj ja s tibetanmi. cesta do sagy nam trvala dva dni. v sage som tri dni a rozhodujem sa, ze idem dalej busom do lhatse, zdravie je prednejsie. dalsie dva dni cesty busom do lhatse. dnes poobede som tuna dorazil, nasiel hotel Lhatse za 15Y, isiel obzriet mesto a napisat blog a nejake fotos. su tu v meste hot-spring ale zatial som ich nenasiel, tesim sa velmi, bude to balzam na telo. dalsi plan je, ze najdem miesto na bike a bobika a pojdem pozriet everest base camp, vratim sa spat, potom shigatze a klastory okolo a potom lhasa a dalej sa uvidi. ‚cisty styl‘ jazdy je od pohryznutia prec, na zaciatku ma to stvalo, velmi, ale teraz som oto viac presvedceny, ze sa tu vratim a pekne z kashgaru to spravim, este pocas mojej cesty, neidem dalej svoje zdravie nicit, viem ze si niekto mysli, ze co to je s kybim, ze takto uvazuje, ked cely cas tvrdil, ze pojde cistym stylom, ale veci sa cele pomenili. viem ze vsetko je tak ako ma byt. budem dalej ficat v teplych krajinach, uz sa neviem dockat, kedy zase sadnem na bike a budem spat v stane. je 0:47 v inet cafe je len zopar ludi a uz je na case ist spat, dobru noc zbiesile deti
ps: k tym prekladom do anglistiny je dobry napad, vshivaka to prveho napadlo ;), lenze ma ine, dolezitejsie starosti teraz :). klinec dik za ochotu (http://kybi.pbwiki.com), je pekna vec, ale mal si sa najprv opytat. nepaci sa mi, ze je to niekde len tak pohodene, radsej by som chcel, aby ste mi jednotlive preklady poslali na mail, ak sa niekomu chce prekladat. ja spravim, za chvilu niekde po ceste english verziu stranok aj s commentami, zatial nebol cas, myslel som nato uz skor. prosim zrusit (http://kybi.pbwiki.com).
ahoj, aj zo stylu toho prispevku vidno ze si spokojny a cesta sa dari, tak je vsetko v najlepsom poriadku! ;)
Ahooooj Kybi, dalsi blog som precital, zase na jeden nadych, zase som nacerpal energiu dalekych koncin. Mam take pocity pri citani tohto blogu ako ked som cital nejake knizky o horolezeckych expediciach do Himalaji. Je to zvlastne.
Je super, ze vsade stretnes fajn ludi. To mi len potvrdzuje to co som si uz davno myslel, ze vsade su nejaky ludia.
Tak si idem pozriet este fotky..
cau
Kybi, este toto. Nasiel som nahodou na nete nejake mapy. Mozno ti to nejk bude uzitocne:
http://perso.wanadoo.fr/tibetmap/mapbr1.html
Cau cestovatel,
Tvoja cesta je krasna, aj ked su sem tam problemy je to super. U nas je celkom teplo. Bol uz aj sneh. Dnes je pod mrakom a poprchava.
Drz sa Marta z Presova
Ahoj
som velmi rad ze si prekonal vsetko a urcite to pojde dalej teraz lepsie. Ta cesta autobusom a vysekavanie ladu stala za to! Dobre ze davas aj pekne odkazy na fotky.
Drzim palce !
zdar kybi, svina pes ti takto pokazil cisty styl :) ale aj prehananie sa na biku pri tych teplotach nie je nic moc pre zdravie. predsa uz nie sme najmladsi :) spomen si, kedy sme sa prvy krat spolu opili na internate Mladost, ked Kopec oslavoval narodky … to uz vela vody pretieklo v tibetskych zamrznutych riekach :)
tak vela zdravia a pohody. pozdravuj michov v klastore :)
Cau Kybi
Ja som sa o tvojom blogu dozvedel len nahodou, velmi ma zaujal a pravidelne ho citam aj fotky si pozriem. Skoda, ze mas teraz trochu problemy so zdravim a dufam, ze sa z toho co najskor dostanes. Dufam, ze to dotiahnes ako mas zhruba naplanovane az na ten Novy Zeland a ze si nechas cestovatelsku bradu.
Vela stastia pri cestovani
Milan z Puchova
Hiu vogon,
krasne fotky nadhera „End of the World“.
Boli sme na festivale horskych filmov na Barabasou novy film,
„Amazonia vertikal“ krasa nie take sialenstvo ako 118 dni v zajati ladu
ale hodne drsny trek pralesom potom vylez na stolovu horu prechod po nej a zlanenie zase do pralesa. Potom este splavenie rieky do civilizacie. Krasne urobeny pribeh. Barabas svoje remeslo ozaj ovlada.
Cely prechod cistym stylom ziadny sprievodcovia, ziadna podpora.
Tak ma pri tom napadlo
ci by si mu nenpisal ci by nechcel urobit film s Tebou to by mohol tiez byt nadherny pribeh ako ides europou do pusti potom do hor potom tibet dzungla a ……. Novy Zealand.
Prajem pekny den
Brano
Hiu kybi,
este nieco, konecne som pochopil co je to ten cisty styl.
„Cestny boj s prirodou.“
Om mani padme hum
Om mani padme hum
Om mani padme hum
B
zde jsou linx na dalsi cyklosilence jedouci do asie. nektery jsou i aktuelne na cestach jako Kybi… Treba se tam nekde potkate.
http://www.raize.ch/Reisen/velo-eurasien/links.htm
http://www.betzgi.ch/fotos.html?album=7&no_cache=1&pic=978#p