Cina – Guang Zhou

vcera predvecer som myslel, ze je to snad sen. ako spievaju chlapci z chikilikitu „to keby sa mne stalo ta sa asi zastrelim“ co sa vlastne stalo ? ked som slapal na bike po ceste v premavke, prirutila sa motorka, na nej dvaja typci, zadny vymrstil ruku a vyrval mi z predneho kosika celu fotobrasnu, natahoval som ruku, potom drzal volant, aby som nespadol pod nejake auto a krical o dusu. bolo to krute pozerat, ako odbacaju a ficia niekde na dialnicu z lupom. mal som tam dva fotaky, 4 objektivi, diaky a filmy zo shanghaja a cestou do hongkongu, usb-kabel k digitaku a usb-kabel k pda, proste veci za 55 tisic Sk :( zastavil po chvili a nadaval ma tych zmrdov. sadal na a rozmyslal, ako sa stym vyrovnat, vo mne to vralo.

od kedy mi ukradli hodinky tak som si daval sakramensky pozor na veci, ked som siel len nieco kupit do obchodu co len kupit nieco pit, vybral som fotobrasnu, doklady, prachy z brasni, hodinky z volantu, vsetko cenne ku sebe. vratil som sa a vsetko zase do brasni. vcera tak isto, nenapadlo ma ze by niekto v mojej pritomnosti by sa odvazil, ale predsa. brasnu som nemal priviazanu ku kosiku, lebo som sa chytal niekde zastavitr najest a predtym som bol kupit pitie. strasne ma to sere, ale co som mal robit, na policiu zbvytocne ist veci mi aj tak nikto nevrati, ukludnil som a siel dalej, nemal som chut uz ani jest, medzi tym sa zotmelo a hladal som flek na spanie, na jedno mieste som zvalil bike na zem a siel pozriet na flek, nebol vsak dobty tak som pokracoval dalej a po cca 4 km odbocil z hlavnej cesty a po hrbolatej som pokracoval v hladani. nasiel vhodny miesto, postavil stan a siel som dat brasne do vnutra a zrazu pozeram ze nemam jednu zadnu brasnu z oblecenim, vravim sio ze to snad niee, kurva co to je za den. napadlo ze brasna musela z nejakeho dovodu na tej hrbolatej ceste vypadnut, nechapal som ako. nechal som posrtaveny stan a odopol vozik a fical som hladat brasnu na tu hrbolatu cestu, bola uz tma, a motorkari tam ficali jedna radost, tak som to pre istotu dvakrat obzrel a vratil sa k stanu, uz ma ani nadavat nabavilo. vravim si ze co to je za den dnes, ked uz smola sa lepi tak poriane. v tej brasni goretex bunda a vsetko spolu asi za 10 litrov. dlho som vecer sedel z premyslal co teraz. nebudu ziadne diaky, digital a doklady som mal v brasni a aj vsetky peniaze. nebudem uz fotit co uz, skoda tych veci, dal som, za ne posledne prachy co som mal pred cestou na velmi dobre objektivy a nove telo. tazke vlacim teraz 3 kilovy stativ zbytocne, z digitalom sa neda odfotit nic, nemam uz tu radost teraz zo zrkadlovky. rad premietam priatelom diaky, budu len z prahy do shanghaja. mrzi ma to, ale fakt ma nenapadlo, ze pocas jazdy na bycikli sa to moze stat, doteraz vidim tu ruku a taha brasnu a ja nemozem dociahnut za nou. dnes rano vstnem, napadlo ma, ze sa vratim pozriet na to miesto kde som vcera hladal flek na stan. vratil som tam a pozeram, moje veci rozhadzane a brasna, robotnici tam nieco stavali a sa len smiali, ked som ich zberal, nemal som tam ziadne peniaze a nezmizlo nic. tak som sa potesil, ze aspon to. tak a idem dalej casom na to zabudnem, len som to chcel dat von zo seba a uz mi je lepsie. idem smer kunming v provincii yunnan a vybavim viza a idem odtial prec smer laos. za tym par mesiacov co som tuna a ten vcerajsi zazitok ma presvedcil ze mam ciny naozaj dost. teraz som sa fakt skludnil. tak len tolko zbiesile deti prirody