Indonesia – Sumatra – Padang

zdravim konecne po dlhej dobe zbiesile deti prirody, urcite nedockave. kde som to skoncil naposledy, uz si ani nepametam co bolo pred dvoma tyzdnami, je toho vela co clovek zazije. jasne kdesi na ostrove v malajzii. potom som siel do kuala lumpur po dasa. spal som u slovenky katky, sestra kamosa, sesternica kamosky, velmi prijemne bolo, dakujem. dasa prisla pozriet sumatru v indonesii, stretli sme sa pred cestov na tri hodiny v prahe, lebo uvazovala, ze pojde do tibetu, ale potom to nejako nevyslo, a tak dosla sem. ked cestuju dvaja, tak sa tesi nie dvojnasobne, ale aspon troj :) a clovek sa moze podelit o radost hned. vratili sme sa na ostrov penang a tam sme pre dasu kupili bike za 480 malajskych penazi (3841Sk) a zatial drzi a dufam, ze vydrzi. trajektom do medanu na sumatre. dasi bolo na lodke nejako nevolno, len tak pospavala na palube ;) prechod cez hranicu uplne bez problemov. viza do indonesie mi nechceli dat bez spiatocneho listka, tak som musel kupit zbytocne spiatocny na trajekt.

hned po prvych kilometroch sa mi indonesia zapacila, ludia velmi prijemni, vysmiati, pokrikuju, len tak zastavia a spytaju sa „ako vam mozem pomoct?“ no krasota. prve miesto ktore sme chceli pozriet bola rezervacia orangutanov, spravili sme tam trek v jungli a pozorovali orangutany, krasa. je tam take rehabilitacne centrum, davaju ich do dzungle, aby sa o seba naucili sami postarat, a celkom sa im dari, maju uz aj male orangutaniky. su uz aj nejake fotky na webe. dalej sme si na sopku Mt.Sinabung nejakych 2400mnm. cesta tam bola strasna, vela sme tlacili po kamenistej ceste, asi 100km za tri dni, no hroza spomienka na afganistan. dasa v pohode, vysmiata stale. spali sme cestou u domorodcov, v chatrciach, jeden vecer zastrelili opicu na veceru, ale nejako sme nemali chut. prislo sa na nas pozriet pol dediny aj starostu zavolali a kontroloval nam pasy, a doniesli dokonca aj jediny anglicko-slovensky slovnik pre studijne ucely zo skoly, aby mohla Dasa komunikovat. ja na taketo komunikacne veci velmi nie som, vystacim si so slovom „du“ a potom este „tuk, tuk“ :) „du“ mi ostalo este z afganu. na sopku sme vybehli s dvoma indonesanmi celkom rychlo, pocko nam neprialo na fotenie. cestou dole sa sputil normalne tropicky lejak a to uz stalo zato, cely mokry, hromy blesky, jungla, zvuky, chybal mi uz len ostep ;) najlepsi pocit som mal, zase ten pocit ze som na spravnom mieste v spravny cas so spravnymi ludmi. dalej sme sli smer jazero Toba, cestou sme pozreli celkom pekny vodopad Sipisopiso. spali sme v stane na terase takej drevenej chatky hned nad vodopadom a tak sme cely vecer pocuvali ako pada voda z vysky asi 120m dole do jazera. jazierko toba je najvacsie vulkanicke jezero juhovychodnej azie, lezi cca v 900mnm. ostalo po vybuchu sopky, po case si to sopka rozmyslela a vybuchla este raz a vznikol novy ostrovcek samosir, takze ostrov v krateri. obisli sme si to skoro dookola, nadherne vyhlady a celkom dlhe stupania.

ta indonesia sa nezda, chodime tuna po vysocine okolo 1000mnm, celkom dost nam prsalo, a vobec tu nie je az tak teplo, tak ako som si predstavoval okolo rovnika, az na jeden den kedy svietilo slnko a to Dasa hned dostala upal (teda tak si to ona sama diagnostikovala), len taky maly, grckala len asi do 4 rano, esteze bola hned pod balkonom rieka:) jednu noc sme spali dokonca aj v nemocnici (neboli pacienti tak bola zamknuta, len miestni nam otvorili), takze dasa mohla ordinovat, selest vraj nemam. pred par dnami som po 21800km konecne prekrocil rovnik a hned sme aj vytiahli flasku hruskovice a postavili stan priamo na rovniku (musel som ten rovnik prekontrolovat podla svojho gps, ze ako indonesky inzinieri to premerali, chyba merania bola 130 metrov, no nieje to malo ;), takze inzinieri sa sekli, odpustene). dalsi den sme presli prvych 100km do panti, sli sme to po tme. no a od vtedy sme uz manzelia :))) dojdeme tam a vsade bud plno, alebo nechceli nas ubytovat, ked nie sme manzelia, muslimovia jedny, tak sme ich presvedcili ze sme, no a od vtedy uz preventivne hned presviedcame kazdeho, celkom dobre sa natom zabavame, srande je. po ceste sme mali najvacsi kvet na svete, vola sa ze rafflesia arnoldi, dasa ho chcela velmi vidiet este v ten den a uz bolo k veceru, a spravila taky unik do kopca, ako pantani ;) ze som nechapal, kde berie este nato energiu, skoro som zinfarktoval pokial som ju dobehol. cestov do bukitinggi, sme sa nejak motkali ako vzdycky, lebo dvaja motaci sa motajuu viacej ako len jeden :D. vecer sme chceli postavit stan na vyhliadke, kde mal byt super vyhlad na jazero Maninjau. dosli typci, ze nam ukazu super flek na spanie, celkom priatelski, ale priatelsky sa zdali len na prvy pohlad, pockali si pokial postavime stan a potom nam zahlasili, ze musime zaplatit za camping 20000 rupii co su asi dva dolare, tolko stoji najlacnejsie ubytko v hotely, bolo desat hodin vecer, a vedeli sme ze si to vymysleli, jeden typek bol tvrdohlavy a tak nam natahoval a skusal vseliake metody na nas, ale kedze my sme dvaja, tak sme boli tvrohlavy dvakrat viac a nakoniec uz bol unaveny a aj kamarati ho uz opustili tak to vzdal a siel spat. rano sa nam prisiel ospravedlnit a povedat ze „welcome in indonesia“. na druhy den rano bol taky opar, ze sme nevideli ani 5 metrov nie to este jazero, a tak sme schadzali dole po 44 alpskych serpentinach a jedine co sme videli boli opicky na ceste, inac tych je tu fakt dost a vsade, len tak si ideme a opice si skacu po stromoch, sedia na zvodidlach a cakaju na potravu co im ludia vyhadzuju z okien aut a vydavaju divne zvuky.

teraz sme v padangu, spime u jednoho typka co nas odchytil na ulici, ked sme hladali nejake ubytko. padang je vraj jedno z 10 najuprsanejsich miest na svete, ale nam este nepadla ani kvapka (teda to uz bolo pred pol hodinou, teraz prsi):) celkom prijemne sa o nas staraju, mame vlastnu izbu s kupelnou, pohoda lesna, ako maju vo zvyku hovorit kdesi okolo zvolena. dasa o dva tyzdne odchadza domov, a potom ide ordinovat do nemocnice do svajcu. mne skonci dovolenka a sup do prace tiez ;) mame sa velmi fajne. okrem toho je tu celkom lacno strava aj ubytko, netreba cakat zbytocne nechodit do thajska tam su mraky turistov a tu nikto a gibony, ktore vam budu vyspevovat po ceste, nadherne je si zastavit a len tak ich volne pocuvat, mnam.

inac pribudol novy album este z Malajzie, a zopar albumov z indonesie. inac rudy ma za subou afganistan a slape niekde v grecku smerom na SK. tworbo uz zarezava v pakistane, krasota, drzim pace chlaci, len tak dalej.

no a nakoniec cerstve spravy zo sumatry, ziadne zemetrasenia ani cunami tu niesu, ludia spokojny, mozno nieco v telke u nas, tu pohoda. akurat cca 50km pred nami je teraz aktivna sopka a mame si davat pozor, neviem sice naco, ale dame. a okrem toho este jedna krasna vec, ze tu tigre necakaju a napadaju slovenskych cykloturistov zo zadu !! no toto, tak sa tesim mozno posledny krat budem fotit tigra :)

majte sa krasne zbiesile deti prirody