Australia – Darwin

ahojte zbiesile deticky prirody, tak som uz konecne v tej Australii, co som sa nemohol dockat uz od prahy za tych 20 mesiacou co som na ceste. este ked som sedel pri pive v karlinskom XTcku s priatelmi a pozeral na staru mapu svete, nezdal sa mi tento kontinent nejako daleko a myslel som si, ze tu budem, uz za rok a par mesiacou. ale veci sa po ceste vzdycky vyvinu inacsie, ako si predstavujeme a zmenia nam nase predstavy, ako by mala cesta vyzerat. uz si nato zvykol, len prijimam co dostavam, zbytocne neriesim ako na zaciatku, ak nieje podla mojej vole.

vcera na naletisku v Dili, doniesol som v krabici bike, bobika a brasne. nebol tam typek co som sa snim dohodol, ked som cakal pred vianocami dva dni na letisku ci sa neuvolni nejake sedadlo v lietadle, neuvolnilo a tak som stravil este par dni v dili. no a ten typek co riesi check-in mi vravel, ze ked pridem z vecami, tak ze mi nebude pocitat batozinu, ze to nejako vymysli, ked mi nemoze dat listok pred vianocami. oki. pridem vcera na letisko zvazia veci, len 58kg bez fototechniky, no toto, usmievam sa ;) a typek pri check-ine iny neprijemny, vravy maximum 20kg zbytok doplatit, oki, kolko? 160USD [letenka stala 253usd] Coze?? kamarat nejako vymysli sak 160usd je kus vela nie, pomoz cloviecikovi co cestuje uz tak dlho, kazda korunka dobra. chlapec mi vravi, ze ja ty chcem pomoct, ale musim podla predpisu, hmmmm, parada. platim nekrestanske peniaze za batozinu a nieriesim co uz.
lietadlielko velmi malicke 28 sedaciek, a za 1,5h letu sme v Darwine, velmi blisko.

len co som vystupil z lietadla, presiel cez kontroly uplne bez problemov, typek co kontroloval batozinu a narezal trosku karton a zasvietil baterkou, do krabice, ze ci naozaj tam je bike, lebo do renganu sa backovi nechcelo. vysiel som pred letisnu halu pomalicky za hodku a pol poskladal bike, pokecal z prvymi australcanmi, nahodil brasne, pripojil bobika a vybral sa hladat mesku cast Nightcliff blisko Darwina. cez couchsurfing.com som nasiel ubytko u petra z havirova a tesne pred odletom.

krutim si par minut, spustil sa tropicky lejak, dost husti [nejako som si odvykol slapat v dazdy] ulice uplne prazdne, ani ziva dusu, stojim na krizovatke v prsiplasti, leje brutalne, ziadne auto, ziaden cloviecik, aby mi poradil kde mam ist. citim sa uplne sam, to sa v azii nemoze stat, aby nikto nebol na ulici. idem dalej len tak kde mi instinkt ukazuje smer, dojdem na dalsie krizovatku, ziadna tabulka, skusam zastavovat auta, ale australcanom sa nejako nechce poradit. tak sa chvilu tulam v dazdy kompletne premoceny. stretavam cernosku, ta ochodtne mi dvakrat vysvetluje cestu na 5km dopredu. najako som tu uz nasiel potom nahodou.

peter v pohode typek, posedime na balkone pokial trosku obschnem a skocime kupit pivka, kecame pohoda. prvy den celkom prijemny. akurat ze ma caka teraz na severe najlesie obdobie, bude prsat aspon mesiac minimalne a sem tam nejaky cyklonik, na branom cviceni nas neucili co treba robit ak osamely cyklista v busi vidi cyklom ;) okrem toho sever je velmi riedko osidleny a vzialenosti medzi nejakymi benzinkami su na stovky kilmerov. no kazdopadne do idem prekontrolovat, vypotit. musim este poriesit nove plaste a nejake deteily a sup sup na cestu do sydney, je to nejakych 4600km tak to uz neje daleko :)

a silvestra si uzite vsetci v krasne, ziadne lapajstva, nepite vela, aby vam nebolo zle :) ja tento rok som mam jasno, chcem ho stravit sam v bushi niekde pod sirakom, pripadne zo sakalkmi ak vida, tak mozno aj pivko kupim :)

ahojte moji drahy sakalici