Ahojte zbiesilé deti prírody,
vidím, že sa vám videjka z cesty páčia, tak pridávam daľšie tri. Práve sme v Meride, ideme smer Cancun, ale ten obídeme a ideme rovno ku karibiku a konečne sa aj vykúpeme v mori. Pridal som do ľavého stĺpčeka štatistiku, že ako sme zatiaľ natom, a ešte aj stránku Trasa cesty – Trip 2010, kde si môžte pozrieť zatiaľ prejdenú trasu. A díky za každý komentár, veľmi sa tešime a píšte ďalej.
Tagged mexiko, trip 2010, video
Ahojte zbiesilé deti prírody,
naposledy sme sa ozvali z Mexico City, odvtedy už preslo pár dní nášho putovania. Zatiaľ sme mali 13 rozbehových dní na bicykli, prešli sme okolo 750 km, čo nie je až veľa, ale nebicyklovali sme poriadne od našej poslednej cesty, čo sme boli pred viac ako rokom v južnej amerike, každí sme pribrali rekordne na váhe, dokonca by som povedal, že až extrémne 
Kondička nulová, nevadí, to sa hádam za pár mesiacov nápravy. Pomaličky si už zvykáme na tunajšie životné podmienky.
čítaj ďalej ›
Ahojte zbiesilé deti prírody,
Tak konečne sa náš výlet dostal z teoretickej roviny priamo do Mexika. Dnes sme už 3.deň v šalenom Mexico City. Už sa pomaly dostávame do tunajšieho časového pásma. Je tu o 7 hodín menej, takže po pristátí sme mali dlhší deň o 7 hodín a tým pádom sme aj o toľko hodín starší. Letelo sa fajne, celý čas bolo svetlo, dokonca aj batožina prišla len čo nám opečiatkovali pasy. Všetka batožina dorazila v poriadku, okrem mojej roztrhanej krabice s bicykľom. Bol som z toho mierne nervózny, lebo som si nepametal čo všetko som tam dal. Ešte vo Viedni nám zaúčtovali 75 Euro za každý bike, o čom sme vedeli. Daška išla vybrať cash, lebo lotry z Iberie nechceli platobné karty no a pri vyberaní zistila, že jej vypršala platnosť bankomatovej karty a to napriek dokonalým prípravám počas celého januára.
čítaj ďalej ›
Čaute zbiesilé deti prírody,
konečne sa vám ozývam. Na minulom výlete sme boli v Južnej Amerike na 3 mesiace a sa nám tak zapáčilo, ze ideme tentokrát už na rok. Cesta začína v Mexiku a smeruje na juh. V piatok by sme chceli odletieť spoločnoťou Iberia z Viedne cez Madrid do Mexico City. Aby ste si nemysleli, ze je to nejaké extra drahé tak spiatočná letenka stala 500Euro aj so storno poisteném. Máme dokonca aj celoročné cestovné poistenie za 50 Euro, ktore nám našiel môj otec u OTP banky.
čítaj ďalej ›
) ako vzdy super, nie. Ved naco si kazit den.Dlho som sa neozval, ale ved to poznate, chodite do prace minimalne pat dni do tyzdna, vecer pridete domov, sa uz vam ani diaky z cesty nechce strihat, [nebojte budu ) ] skocite s kamosmi na pivko, obcas zahrate basket, aby telo uplne nezlikvidoval kopr a rok zbehne, ako voda v hornej toryse.
Medzi tim vam Rudy kruti kolieska v afrike, a mne tym padom dava cim dalej viac chrobakov do hlavy. Fici si z Blavy do Kapskeho mesta, solo – cistym stylom a ako inac nez na bycikli a to z lahkostou ostrielaneho orla. Presiel uz dost zaujimavych krajin, nezastavili ho ani gulky v takych krajinach ako Irak priatelia, a tam maju pusky este stale po ruke, treba si to proste prestudovat, lebo jeho skvele blogy zmiznu zo sveta, ako jarny sneh. Bolo by skoda.
Medzi tym pracujem v prahe a merianie casu sa mi nejako rozladilo oproti normalu, miesto dni, pocitam mesiace. vyplata, vratit prachy, pivko, vyplata, vratit prachy, cesta na sk, vyplata. cyklus, klasika, clovek si nan zacne zvykat a mysli si, ze takto je vsetko v kostolnom poriadku, zabuda, ze treba sa aj zastavit, citit vlasny pot, unavu a potom aj ten klud na dusi. Akoby moj kamos Klbo povedal “kybi, vsetko je inac ako ma byt”, alebo zeby nie ). No uvidime.
No mne to najviac vyhovuje zrusit cykly na bicykli. od posledneho blogu z Christchurche sa odialo toho dost. Cesty sa, ale nekoncia, len prerusuju. este neskoncite jednu a uz planujete dalsiu.
Teraz sedim necelych 100km niekde za limou, je 22:40. Dasa uz spi, konecne jej ta choroba povolila, expetimentovala az pokial nenasadila antibiotika a tie uz zabrali. posledne dni je nejako chora, mala teploty do 38,5C, no super na zaciatok vyletu. To asi preto, aby sme si nemysleli, ze tak pojde nejako lahko. uvod do nasej kratkej cesty sa tym padom posuva o par dni, moje egojisticke sklony, mat vsetko pod kontrolou, hned od zaciatku zliha. vymysleli sme si taky vylet, no vymysleli, ja som chcel vykvas na madagaskare, slnko plaze, nebudem dievca tahat do kopcov. Ale dasa nie, chce kopce a sopky. tak v pohode, ze peru, bolivia a mozno ked ak stihneme aj chille. No a v andach su aj celkom prijemne stupania a altiplano. Hned na zaciatok z limy je krasnych 150km do kopca a do prveho sedla Abra de Anticona (4818mnm). V mape je boldom napisane, ze ‘4758 mnm highest passenger station on the world’ to je pekne, ale medzi vydanim mapy stihli cinsky parchanti otvorit novu zeleznicu z Golmundu do Lhasy. Ze pre rozvoj tibetu, no nepaci sa mi pristup ciny, hadam sa to zlepsi. No ale spat k zaciatku cesty. odleteli z viedne do madridu, tam sadli do parku, cekli ci aj tam, tak dobre chuti lacne vino na lavicke. chutilo ) pozreli kralovsky palac, sadli sme do lietadla a po 15 hodinach sme vystupili v lime, kde uz nas cakal Ulises z Couchsurfers.com, zlozili bikes a ficali. Premavka dost husta, ale zas ziadna panika, ako v saigone. zapacilo sa mi to tam hned, ziadne pravidla cestnej premavky, nieco pre mna, najvacsia pecka je, ze si mozete dovolit v protismere ist okrem kruhvych objazdov aj do trojprudovky, a nikto nevykrikuje z auta, len vam krasne zahraju na trupkach. Tomuto umeniu som sa priucoval od ulisesa, ale na zvladnutie celej latky chyba nejaky tyzden, dva este, fajny to typek, pomohol nam veru, pozhanal zvysne veci co sme nestihli doma poriesit. no a na prvy pohlad co sa mi oproti azii nepaci, su mreze, vsade v meste, obchody, domy. Ludia sa uz menej usmievaju, a vacsina nam vravi, ze si mame davat pozor na veci, ze nas hned okradnu. Tak ani fotak nejako nevytahujem.
Tak len tolko na uvod, mame sa fajne, dobra nalada nas neopusta. Fotky dam neskor. Majte sa krasne zbiesile deti prirody.
toto bol stary blog ! neskor dopisem viacej nejako som sa zamotal z fotkami a tie kompi nohroza
dasa uz vysmiata kruti kolieska a aj jej hnacky presli, takze pohoda lesna.
cesta z Huancaya do Ayacucha bola fantasticka, nejake fotky si mozte pozriet na http://foto.kybi.sk/peru/ a http://foto.kybi.sk/peru-dasa/
sme v Ayacucho a ideme smer Cusco cakaju na 4 passa cez 4000 mnm, vzdy hore a dole spat do 2000 mnm.
tak len tolko, je tu to v pohode, ak mate nejake otazky piste do komentov, aj ku starej ceste.
majte sa krasne zbiesile deti prirody a netreba cakat nieje naco
ahoj zbiesile deti prirody. christchurch,
30. marca – 20:01, sedime, pijeme pivko, pocuvame muzik, vsetko v najlepsom poriadku. veci samozrejme nepobalene, ako vzdy vsetko na poslednu chvilu. ale este aj zajtra je den, letim az zajtra vecer. inac dnes “pruser ander, porazi palenku” hlasim rannu naladu marekovi, vcera desne opili, zaludok nieje v klude. hned rano davame dve tri pivka na ukludnenie a do vecera sa samozrejme nestihnem zbalit.
31. marca – 15:01 akurat som sa zbalil, odlet o 5 hodin, boli sme posledny den pozriet batanicku zahradu, balit som sa zacal pred chvilou. ziaden stress len zase batozina. mozem zobrat len 20kg, mam 45kg, 10kg nechavam pre ondreja, o dva mesiace ide pozriet domov do ciech ochotne mi pomoze, parada. este 15 kil nejako poriesit. maju taku vec air new zealand ze sportove veci 10kg zadara ktym 20kg, ale len ked ides do usa, anglicka a australie. uvidime. ked som letel z australie do aucklandu tak som im musel nechat 450 dolarou za nadvahu, teraz by chceli odo mna 1000 novo-zelandskych, kaslem nato dojdem len na bike a prazdny bobika.
za tych 13 dni skvelych dni, co som spolocne nazival v domactnosti s mojimi pratelmi vivien, karou a marekom kuzielovimi, velmi dobre som sa mal. oooo dakujem krasne vsetcia. kara najlepsia slovenska kucharka na celom novom zelande , marek velmi dobre sa pozstaral a hodil ma pekne do klidku, zaradil cloveka spat do reality, do normalneho sveta, vklude, pomalicky. terimakasi banak tman tman
este 12 hodin v shanghaji na letisku preckam a v pondelok som spat v srdci europy
diky vsetkym za podporu priatelia
kybi
Tagged new zealand, trip 2005zdravim zbiesile deti prirody z juhu juzneho zelandskeho ostrova. zatial vsetko v najlepsom poriadku, mam za sebou skromnych 33333km “mame radost vincente
”, ale az na to pocasie. ochladilo sa celkom, cez den okolo 10C dazd, vietor, “bloody hell”. klepem kosu cez den, v noci okolo 5C, minule som sa musel normalne zasit do stanu, lebo mi uz zipsi nafunguju a nechcelo sa mi plavat v stane. zeland celkom pekny, kopcovity, pocasie sa tu meni ako na islande, za 5 minut pada ladovec, potom slnko, dazd, duha. este mam zopar kilometrov do konca a verim, ze budu v pohode.
vela ludi sa ma pyta, kedy pridem a tak priletim do prahy [sorry rudy, tam som zacal 
] a to 2. aprila a kto ma chut tak o 12:00 na staromestskom namesti, ako na zaciatku cesty, rad by som vas zas vsetkych videl pokope, prazsky priatelia, “netreba cakat nieje naco”. viem, ze je pondelok, pracovny den, vsetci vyteseni v praci, ale tak vyslo.
zatial tolko, este sa chvilu zohrejem vo fotolabe a ficim dalej.
prajem prijemny den
kybi
je 2:20 rano, okolo 17C, vlhkost 56%. v lietadle som vypil nejake pivka, zajedol tu umelu plasticku stravu a hladko pristal na zealande na tom najnovsom. kontrola prebehla lahucko, ziadne zbytocne otazky, akurat cakam pokial mi precekeju stan, mozno zdezinfikuju a idem si najst nejake miesto tuna na letisku a pospim do rana. su tu volne teraz tri terminaly tak ze vam napisem v australii nebolo kde v “outbacku”. zajtra rano v klude poskladam bike a sup ho krutit kolieska na juh juzneho ostrova. auckland si nemusim pozriet, je to len dalsie mesto na ceste a mesta su aj v tak v podstate rovnake v tom novom svete. celkom sa tesim tuna ze konecne budu aj nejake kopce po krasnej australii.
zatial tolko zbiesilucke deti prirody
netreba cakat, postavit konvicu na caj a vytesit
