Afganistan – Kabul

tak a po 18 dnoch a 900 km po prasnych cestach necestach, ktore viedli cez 3000 mnm sedla, ked sa to da nazvat cestami, som konecne dorazil do Kabulu, a znova ochutnal, co je to ist po asfaltovej ceste. ale podme po poriadku, v herate som sa stretol s Rudym na hoteli Jam, co sme sa predtym stretli na hranici vdaka Davovi francuzovi, o ktorom som uz pisal, on dal Rudymu na mna kontakt, diky Dave ;) stravili sme tam 3 dni. rudy sa mi priznal, ze by chcel ist na bike zo mnou pozriet afganistan, ja mu nato, ze „nevidim ziaden problem, len na balkone vidim len jeden bike a to tazko dvaja ;)“ a tak vyraza do mesta a po 10 minutach uz rudy sedi na svojom 80 dolarovom krasnom BIANCHI a vytesuje sa Herate a ja snim, ze sa najde clovek ktoremu vela nerteba hovorit a hned sa pridal. dokupil este novu prehadzovacku za 1 dolar a nosic, ktory potom sme museli zvarat a nakoniec vymenit za iny, ktory tiez nevydrzal, ale to bolo neskor. tak sme spolu bikovali zopar dni a bolo veselo, sem tam rudy roztrhal retaz, ktora uz bola vytahana, alebo zohol nosic, tak sme museli pravidelne zastavovat a riesit. ale ked rudy zamotal prehadzovacku doi zadneho kolesa tak som povedal ze uz dost, tak sme sa rozlucili a chytil stopa priamo do Chahcharanu kde ma pockal. cesty v afganistane su prasne a to miestami aj 20cm a pre cyklistov s vozikom do kopca je to neprijemne, a to som si nevedel este predstavit ze co ma caka, myslel som si, ze ked sa neda vyslapat kopec tak ze sa bude dat aspon tlacit ale prekvapko prislo za Minaret Jam ( taky stpl pamiatka UNESCO ) tam zacala najvacsie pekle co som zatial siel, cesta kamene velkosti 20 cm, strmy kopec brutalne, kde nepreslo auto za 2 dni co som tam siel, len motorky, jeden usek som siel takto, vytlacil som bike 50cm oddych vydychat a zase 1 meter, potom este sa to viacej zdvihlo a usek 200 metrov som musel odpojit bobikam prezut vybrami, vytlacit bike a potom sa vratit po vozik, 3 km som siel 4 hodiny, a vravel som si ked takato cesta pojde az do kabulu tak do zimy som tam. ale za minaret jam sa to zlepsilo a za chahcharanom zacala uzlepsia cesta, tj tlacil som len extremne stupania, kde nestacil prevod, alebo presmykalo kolesa v prachu, to boli useky do 200 metrou, vacsiniu dosediel zakoncovacky. tak ked mi vraveli v herate ze nemam ist na bike ze cesty niesu tak som im vravel ze ked prejde auto prejdem aj ja, ale nevedel som si predstavit ze to bude ma stat tolko namahi. ale stalo to zatom krajina nadherna, kanony, rieky, krasne miesta na spanie. par krat som spal v stanoch s pastiermi, ani vam sa to neda opisat aka krasa, vecer v stane s 10 afgancami co maju dlhe brady. zvykol som vstavat o 5 rano a siel spat okolo 20.00 vecer. na bike sa mi zlomil na 5 miestach predny nosic, z tej hrbolatej, kamenistej cesty povolili brasne Sport Aresenal, ktore nestoja za nic, skoda ze som si nekupil aj predne od Ortliebu, racera a bobika musim pochvalit za vydrz, lebo som tam som myslel ze to nevydrzi :), ale snazili sa a nenechali ma v stychu. zvycajne som jedeol len cisty chlieb, ale nie taky ako mame u nas ze velmi fajny ale take placky 1cm hrube su to, a vecer ryzu, bud cistu alebo s fazulov ked sme narazil na nu v obchode. a samozrejme kvanta caju bud SIA alebo SABZ ( zeleny alebo cierny ako to tu volaju ). no a dokonca niekolko desiatok kilometrov pred kabulom som v krame objavil aj konzervu tuniakovu, to si neviete predstavit aku som mal radost si takto spestrit stravu. tuna v kabule sa uz da kupit vsetko. je tu aj elektrina a asfat, medzi heratom a kabulom, nieje eletrina ani telefon, volal som len domov ked niekto mal satelnitny s medzinarodnym kreditom za 2 dolare za minutu. tak tolko zatial. v kabule som sa mal stretnut s rudym este, ale ja som dosiel o 17.00 a on mal hotel zaplateny do 14.00 tak sme sa minuli. par km pred kabulom zastavil jeep a tam sa ozval martin z ciech, lekar co tuna transplantuje ocne rohovky a pracuje pre organizaciu CLOVEK V TISNI, dal mi kontakt na seba a ze ked dojdem do kabulu ze sa mam ozvat. hned ako som dosiel som siel za poslednych 20 afganov do inet kafe pozriet kde je rudy, lenze hotely su tu extremne drahe 15 dolarov za noc a v lacnych nemozu cudzinci spat, tak rudy siel spat do heratu severnou cestou, vybavit iranske viza a ja som zavolal martinovi, ze ci mozem zostat na noc a uz som tu druhy den a ludia su ti velmi prijemny, dokonca tu pracuju aj dve slovenky a prichylili ma na par dni pokial si vybavim pakistanske viza, konecne som sa osprchoval po 18 dnoch a to nechcite radsej vidiet tu vodu aka sla zo mna :)) hehehe. maju tu aj ineternet, ale nemozem z neznamych dovodov uploadnut obrazky, tak neviem kedy vam ich ukazem ale asi poslem domov cd alebo tak nejak :). za cely cas som v afganistane nemal pocit nejakeho nebezpecenstva alebo strachu, spal som klasicky mojim stylom za dedinou v stane, no vam nikto neoporuci takto spat, ze je to prilis nebezpecne, ale ja sa najbezpecnejsie citimprec od ludi, afganci su velmi prijemny ludia a mam znych lepsi pocit ako v irane a turecku, neverte novinam a spravam v telke, chodte v klude poziadat do prahy a afganske viza a pridte pozriet nadhernu hornatu krajinu, tak zatial tolko este sa ozvam. len pre info na ceste som 104 den a z prahy do kabului je to rovnych 7900km :) ahooojte vsetcia.

ps: chcem len vediet kolko ludi cita previdelne tento blog, tak vas poprosim ty co este nieste zaregistrovany tak sa registrujte aj znamy aj neznami dik ziadna panika :)