Cina – Kashgar II.

vcera poobede si vykracujum po kashgare a vidim nedaleko cyklistu, co ocividne nieco hlada, zastavim sa pri nom, opytam sa, ze ci nepotrebuje help, ze hlada nejaky lacny hotel, vravim mu, ze tu je hotel Seman, kde spim ja, za 15 yunav na noc (1usd = cca 8 yunav ) bez sprchy a wcka samozrejme a mam volnu postel na izbe, ak chce moze zakvasit u mna, je vytesiny a ja tiez. je zo spanielska a je kataluncan poznamenal, nie spaniel, vola sa Jordy a cestuje uz rok aj nieco. striedavo na biku a busom, dosiel z kirgistanu a ma rad krajiny byvaleho ruskeho bloku, specialne kirgistan, kazachstam a tadzikistan. vecer ma chut niekde vyrazit a vola ma zo sebou, ja nejake disco. ja nepotrebujem mu vravim, ze som nebol ani nepametam kolko rokov sa takto zabavat, ale ze nemam vymyslat, ze ide, mne netreba dva krat vraviet ;), tak sme o 23:00 lokalneho casu vyrazli nieco najst. pripojili sa este dvaja chlapci z irska, po chvili sme nasli sme disco, no a to bol pre mna celkom silny zazitok. popijali sme do 2:00 rana a ani som netancoval, len nasaval atmosferu, musel som sa miestnami smiat, ako sa cinania tuna dokazu pekne opit a potom zabavat, nazivo kapale, ochranka priamo na parkete a tie ich tance miestne, no parada :) chlapci z irska popijali zato statocne, mi sme davali nejake panaky, preventivne, ale som sa setril.
no a dnes rano sme sa zobudili na izbe, vypili kazdy liter vody a kecali do 13:00 poobede. o jeho ceste a pohladu na svet. fajny chlapik tiez, cestuje stylom nie velmi klasickym, pride na jedno miesto a ostava tam mesiac dva, spozna ludi a nepotrebuje sa premiestnovat, jeho styl sami paci, lepsie spozna miestne pomery a ma rad ludi, ja som pravy opak, nevydzim nejako dlho na jednom mieste, ale ludi mam tak isto velmi rad vsetkych, krajina moze byt pekna akokolvek ale ak tam niesu velmi prijmny ludia inac sa clovek nato pozera a tak isto moze byt krajina nie velmi pohladna ale ked su tam nadherny ludia, clovek sa citi fantasticky.
vyrazili sme sa najest do mojej uz oblubenej restiky hned oproti hotelu, varia fajne a lacno. davam si tam stale ryzu a kura, samozrejme vsetko pikantne, ja nemusim nejako chilii :), lenze z neznamych dovodov maju dnes zatvorene, tak siel zmenit prachy a ja pozriet postu na net.
sedim si za kompom, v klude citam postu, prezeram komenty a triedim fotky, vedla mna chlapik cudzinec, sa ozve, ze odkail a kam mam namierene, rozpravam mu moj pribeh. a naco som doteraz cakal v tomto meste bol prave on, holandan 5 rokov zijuci v urumci, pracuje tu. co je pre mna k nezaplatenie su jeho aktualne informacie a check postoch, pocasi a vode na ceste do lhasy a vie ako sa dostat do lhasy. som neskutocne rad ze som ho stretol. vravy mi ze ak chcem offcialne tak permit pre individualne osobu stoji okolo 1000USD!!! to pre mna nepripada v uvahu, tolko penazi ani nemam, vravim mu, ze chcem ist ilegalne, vravy ze ok ;) na ceste do lhasy su dva kriticke policiajne check posti, jeden budem musiet prejst v noci, nad ranom okolo tretej , stvrtej hodinny rannej, tak aby ma policajty nechytili, problem je ten, ze uz maju na check postoch psov, a ked zacnu stekat policia vie co sa deje a popod rampu sa neda prejst, navrhuje prechod po rieke, kde je hluk a psy su v klude. uvidim ako bude studena voda ;). dalsi check post je v 30 km pre mestom ali, ale za tam mam dojst nechat sa lapit, daju mi nejaky papier, za ktory potom zaplatim v ali nejake mormalne peniaze a daju mi lokalny permit pre dany region, mam sa ich opytam, kde a na ktorom mieste kupim dalsi novy lokalny permit, atd az do lhasy, je to lacnejsie ako jeen permit pre cely tibet. takze cesta do lhasy vyzera byt ako tak prejazdne, uvidim na real situaciu. vypytujem sa ho na pocko a ma ukludnuje zo spravami okolo snehu a o vode tiez, je tam len jeden dlhy usek kriticky. nepisem teraz presne mena miest a dedin, vecer som dohodol posedenie pri pive s mapou v ruke a presne si vsetko zapisem, lebo aj tak si to nezapametam, tak len tolko, mam velmi dobry pocit, ze nato naco som cakal je uz tu a hviezdy sa na mna pozeraju pozitivne. tak idem poprat veci, rozhodujem sa uz od rana, ale stale si vravim ‚ze potom‘, napozajtra by som mal vyrazit, este mam pocit, ze musim pockat na nieco, na tu spravnu chvilu :) zatial zbiesie deti prirody