Cina – Kashgar

ahojte zbiesile deti prirody :) ozyvam sa po dlhsom case nebola odkial. idem sa este vratit ku karakoram highway, bola velni krasna, dlha a specialne Hunza Valley, to je fakt masaker, to musite proste vidiet, zbytocn vam tu budem nieco pisat. zaciatok cesty bol tazsi, ako zaver do sedla Khunjarab Pass 4722 mnm (podla GPS), to preto, ze som po afganistane zlenilev pri tom mesacnom cakani na pakistanske viza. rozbiehal som sa pomaly, cesta to nebola len do kopca, ale hore dole, celkovo do priesmyku sa najazdi okolo 11 000 vyskovych metrov. po ceste som videl Nanga Parbat, prvu osemtisicovku na mojej ceste, ale nie tak dobre, ako na horu Rakaposhi (7700 mnm) fuuuu krasotaaaa, tej sa sa dotikali pohladom. predstavte si, sedite v Aliabade, vsade okolo nadherne vysoke hory, svieti slnko, teplucko, tricko a kratasy, popijate fajnucky pakistansky caj s mliekom a cukrom a neviete sa vynadivat, viete ze vsetko je tak ako ma byt, ze ste na spravnom mieste a vsetko je v poriadku. cesta do Sustu, posledneho mesta pred priesmykom Khunjarab pass, bola velmi nadherna, stupalo sa pomaly, noci uz boli chladnejsie, ale furt sa dalo este vecer pozerat na hviezdy. sust lezi vo vyske 2700 mnm, je tam colnica a ked som dosiel k zavore a siel po vystupnu peciatku do pasu, tak colnik mi povedal, ze na biku do ciny my friend nie :( a ja ze ako to? ved idem celu karakoram higwway 700km a na zaver nevyjdem do priesmyku, ked o nom snivam od zaciatku cesty z prahy, si sa zosalel ci co ;). on, ze ked chcem tak mozem ist pozriet priesmyku, co je 90km zo sustu a 90km spat, vratit sa, kupit listok na bus a ist do ciny. nic ine mi neostavalo. vyrazil som z mestecka pobede, este som behal po hoteloch a zhanal australcana lockieho co sme sa uz mali davno stretnut, po ceste som o nom pocul ze je dva dni predo mnou. medzi passom a sustom uz nebavaju ziadny civilisty, su tam len check posty s vojakmi a policiou a ochranarmi narodneho parku Khunjarab. neda sa tam dokupit ziadne jedlo, ale to som sa dozvedal az ked som dosiel po 33 km do Dhee (3200 mnm) kde je check post. ked som sa pytal jedneho typka v suste, ze ci sa da este potom nieco dokupit, povedal mi, ze jasne, a ja som mu uveril a neoveril som si to este aspon raz. vecer ked som dosiel do dhee, som zakvasil na checkposte, kde som aj spal, vojaci mi ponukli postel a veceru a samozrejme caj. v noci sa uz pekne ochladilo. rano som zhodil brasne a odpojil bobika a vyrazil okolo 7:30, ked uz bola prijemna teplota na byciklovanie tj. 3 stupna celzia :), a na lahko hore, fical som ako vietor prvych 40km na dalsi chek post, rychlostou 20km/h do kopca a za dve hodky som bol na dalsom check poste, ked som dostal caj a trosku oddychol. islo sa velmi lahko, bez zataze a aj s velkou radostou a chutou, ze uz konecne po 12 dnoch na karakorame a 5 mesiacoch na ceste z prahy, budem stat na legedarnom vysnivanom priesmyku na hodvabnej ceste KHUNJARAB. dosiel som hore, udychcany, unaveny a poriadne som sa vykrical na cely karakoram, ako ja rad mam a viem, ze aky je ten svet krasny, a ze dakujem, ze som, ze zijem a mozem si takto uzivat svet, okolo postavajuci cinsky vojaci a turisti nevedeli najprv co sa deje, ale mna to vobec nezaujimalo, pakistansky vojaci sa uzmievalki lebo ma vecer videli dola a vedeli ze sa tesim, a su to friendli ludia. po chvili ma uz cinksy vojaci s puskou v ruke posielalki z cinskej strany prec, ked som tam pobehoval okolo. po 10 minutovej euforii, co cloveka drzi len velmi kratko, a potom zacne uz normalne rozmyslat, a pozeral na cinu a videl ze uz len kopec dole, tak som nadaval na ten cinsky pristup, zakazy a vseliake bludy, cakala by ma uz len cesta z kopca, niekolko desiatok kilometrov by som si fical dole kopcom zadara a tak som to otocil spat, bola mi uz riadna kosa a siel sa prezliect a popit caj na check post, posledny na pakistanskej strane. hore som siel 54 km 5 hodin a dole tiez 5 hodim a musel som celu cestu tahat dole kopcom lebo fukal dost silny vietor. vecer som dosiel unaveny ako pec a hladny na check post kde ma uz z vecerou cakali. ked som rano odchadzal vreavel som im ze som o 2 poobede spat dosiel som o 5, myslel som ze dole uzpojdem zadarmo a anijedlo som si nezobral. navaril som si termosku caju, zjedol dal som som dostal a siel spokojnym vyteseny spat. cestou dole som stretol este jedneho manika nemca, co ma namierene podobne ako ja do tibetu a tiez taha vozik. dohodli sme sa ze sa niekde stretneme, lenze ked som sa rano zobudil, okolo hory zasnezene, vedel som ze dnes to nstihne vyjst hore a bude musiet pockat pokial vyjde slnko a roztopy sneh. tak som zbalil veci a za dazda a prijemnej teplote 4 stupnovej vyrazil okolo 7:30 do sustu na bus ktory ,al odchod o 9:00, cestou boli zosuvy pody a dlhe rady kamionopu z ciny cakali, ked som siel cez tie useky, tak som fical rychlo sem tam spadiol dost velky kamenm no kamen kus skaly. cely premrznnuty som dosiel do sustu o 9:30, ale vsetko ok, cas v pakistane nieje podstany aj tak ide len jeden bus denne do ciny za neuveritelnych 32 dolarovav aj s bikom. colnici chcely pozerat vsetky brasne ale ked pozreli na bike a vsetko zmocene a zablatene tak len pozreli do jednej a viecej sa im nechcelo. nalozil batozinu dobusu a bobika a bike na strechu. autobus odisiel na ine miesto kde davaju peciatky do pasu a sa colnici velmi cudovali ze mam dva passy a si dlhsu dobu prezerali pasi, lebo v jednom som mal viza a v jednom peciatku vstupu do pakistanu. cesta to bola prijemna, cestoval zo mnou jeden svajciar Iwan, tiez cyklista, robil len karakoram highway do kashgaru, potom sme spolu stravili 3 dni na ceste, velmi prijemny chlapik do bol. este som nepisal o kohistane pred ktorim mam varovali na ceskej ambasade, ze nieje vhodne tam ist, bola to pohoda a deti naizaj maju zabavu hadzat po vas kamene, nie su to velke, ked stoja dva tri tak je pohoda, ale ked 10 deti sa rozhodne pre zabavu hodit aspon jeden kamen tak ich je uz viacej, najprv som zdrhal pred nimi, ale lepsie som urobil ked soim otocil pri prvomkameni bike a vratil, deti sa rozprchli ako dazd a uz bol pokoj, hadzu len vtedy ak ich nikto nevidi, inac dospeli vzdy zakricali ze co to robia.
cesta do kashgaru bola velmi prijemna, ovela viacej chladno ako na pakistanskej strane, vyhlady na sedemtisicovky Mustang Ata a Kongur a jazero Karakulu neskutocne, jednu noc somspal pri jazere nadherny flak. na Mustan Ata som povodne chcel ist, ale casovi sklz mi to nedovolil, da sa na neho vyjst bez vacsich problemov, je na nom urobeny vyskovy rekord na bike, jeden typek tam vyniesol bike do 7002 mnm. nabuducu to zmenim, nebol cas teraz na taketo srandicky, urcite sa tu musim vratit aj stymi spravnymi priatelmi a vyjst si hore a dlsie pokvasit pri jazere. je tu uz viacej turistou pod kopcom a aj v kashare. v nedelu tu maju uz znamy tradicny Sunday Market, jeden zvieraci a jeden s vecami, myslel som si ze budu predavat aj tavy, ze si dokupim jedne v pripade snehu do tibete, ale tavy nepredavali tak pokracujem dalej na bike ;) kasgar je pre mna prijemne mestom a uz v cine predavaju pivo, po styroch mesiacoch co som stravil v muslimskych krajoch, kde nemaju vo zvyku popijat alkohol, som sa celkom tesil, je to vydatny zdroj vsetkeho pre cyklistou a davali sme si ho s Iwanom po veceroch tuna hojne a tak isto jedlo je tu mnaaaaamm, a lacne, vzdy na veceru si davam dve porcie jedna akosi mi nestaci a ktomu fantasticky jogurt. na hotely byvam s fantastickym clovekom, ma 60 rokov a jeho meno som zabudol, je to neuveritelne ale obysiel svet na bike uz v rokoch 1959 – 1962 a jeho hobby bolo prist a oddijst do krajiny bez penazi, takymto stylom precestoval vela krajin a ked mi rozpraval ako 200km isiel v 60. rokoch jez dzunglu, masaker, dal mi velmi vela dobrych rad, pre vacsainu ludi je to blazon, ide si najst zenu do afganistanu aby mal tam dlhsie viza a precestoval to poriadne, povodom je to na pol nemec a na pol poliak, ale prvych 25 rokov sil v amerike, potom 12 rokov v japonsku, brazilia atd.. cestuje doteraz, ked som sa ho opytal ze kolkoma rokou odpovedal mi ze osemnast ;) a sam nevim odkial je :) okrem ineho je spisovatal a napsial niekolko knih, ktore boli vydane v amerike a japonske, rozprava niekolkymi jazykmi a pise cinky a preklada z cinstiny, je dalsie hobby je studovat, vzdy ked som prisiel na izbu nico cital. ked niekoho napadne ze si to vymyslel, tak sa prudko miliiiii, ukazoval mi fotky obaly knih, atd. som velmi rad, ze som ho mohol stretnut, pre mna je to rozpravkova postava, clovek ktory necaka a kona. ma na izbe skladacku a plno veci, skoda ze dnes zmenil hotel nikdy nieje na jednom hotely dlho. ked som mu vravel, ze idem SKUSIT teraz dost do tibet do lhasy, tak ma opravil, ze ja nemam co skusat, ze mam to urobit, ‚YOU DO IT, DO IT, no try it‘ a sa len usmieval. stretol som ho v pravy cas, lebo mam velky respekt pred tymto usekom mojej cesty, blizi sa zima a mam obavy o sneh. kazdopadne nevaham a vyrazam, ak sa nebude dat nieco stopnem, ale to poriesim potom.
momentalne kashgare oddychujem, uploadujem fotos z karakoram a ciny,mozte si pozriet a popri tom dost jem, a pripravujem sa na 2800km cestu do lhasy, pohybovat sa neskor budem vo vyskach od 4000 do 5000 mnm a vela priesmykov cez 5000 metrou, caka ma prechod cez pust Taklamakam kde dlhy usek v stovkach kilometrov nieje voda a celom cestou je vychodny tibet opusteny, zije tu minimum ludi. dokupim este zimne oblecenie, ak najdem nejaky lepsi obchod, lebo na ulicu to nepredavaju. a cakam na spravnu chvilu, kedy opustim toto mesto. mam pred sebou najtazsi usek cesty a ked som si doteraz myslel, ze som nieco presiel, tak to nieje pravda, tych 9600km z prahy je menej, ako v tomto pocasi cesta do lhasy – cesta za snom.