Tibet – Ali

tak a som uz konecne zaockovany, proti besnote, stvrta davka!, pre istotu, ako ma varoval lekar, ze do desat dni musi byt, tak som to stihol. a ze preco? hned sa rozpisem, ako sa udalosti vyvijali za poslednych par dni, lenze pisat budem pomaly, ta vakcina ma celkom otapila a citim sa ako uvareni. z kashgaru do dahongliutanu je nejakych 800km, stoho 230km po asflate do mesta Yechang a potom, uz len normalna cesta, ako ja volam polnu cestu, velmi zla a miestami este horsia, same vlnky, a tie ma pekne vytacali, z bobikom vas to pekne brzdy a musite ist velmi pomaly. po tychto cestach sa chodi rychlostami 5 az 10 km/h. samozrejme nici to dost hardwer a zlomil sa mi zase prednyn nosic od sport aresenal, nekupujte to, v afganistane som ho zvaroval pravidelne a teraz uz mam vsetky spoje nove a niektore tycky zdvojene, aj tak malo.
z kashgara som siel spolu z martinom, svajciarom, dost pohodovy typek, o ktorom mi rozpraval Iwan, tiez svajciar, co sme sli chvlilu spolu do kasgharu z pakistanu, zase pre zmenu. martinovi nevadi moja anglistina a berie veci tak ako su. stale hovoril ‚we will see‘ :), hned sa mi to velmi zapacilo a nalepilo na jazyk. este ked sme boli v kashgare na hotely a mali kazdy den party, tak ludia nas odhovaral od toho umyslu, vyrazit v tejto kose na bike to tibetu a podobne, jedine mi dvaja sme hovorili, ‚pohoda nic sa nedeje‚, ‚daako bude‚, ‚len treba vyrazil‚, ‚ludia chodia po poloch a je pohoda‚ a podobne tvrdenia a stale sme sa len smiali. este som zabudol, ako sme sa stretli. bola sobota rano na hotely seman v kashgare, pred par tyzdnami, mal som uz zbalene vsetky veci na izbe, pripraveny na checkout z hotela. isiel som este do obchodu dokupit nejake veci a ked som sa vracal, pred hotel, vidim ako vychadza zarasteny chlapik s Thomasom (stretli sme na Khunjarab pas :) nemec ) opytam sa ho, ze kto to je. a ze ide sa najest, tak mu vravim, ze chcem snim hovorit a nech pride pred 12:00 na moju izbu, vtedy sa treba spakovat prec. netreba zbytocne o svojich planoch ovorit neznamim ludom. prisiel, ako inac o 5 minut 12:00 a mu vravim, ze mame spolocny smer a ze ked chce, ze mozme ist spolu, akurat moja aglistina mu bude pilit usi. on ze je to skvely napad, ze nieje problem, bude sranda, lenze ma len masacne viza, ale ‚we will see‘. tak sme si podali ruky a ostal som este na hotely do pondeloka, lebo chcel vidiet v kashgare Sunday a Animal Market, aj ked som ho do toho odhovaral, ze to nieje nic, len v lonely planet pisu, ze je to nieco neskutocne, pravda je pravy opak, je to shit. dni zbehli rychlo a v pondelok sme vystratovali, dokupili este rano 2kg cokolady, 2kg ovsenych vlociek, 2kg suseneho mlieka a drobnosti a bratsky sa podelili ;). spolocne byciklovanie bolo super, martin isliel oproti mne na lahko, mal len zadne brasne, plus brutal jednu velku na nich, co pouzival, ako ruksak na treky v pakistane, ako inac ortlieb. niekedy musel na mna cakat a mne to vadilo, ze niekto na mna predomnov caka. stale som mu vravel, ked dlho na mna cakal, ze sa musime rozdelit, to tak nejde, ze ho brzdim a ze pre neho, ked ma len mesacne viza je lepsie rozdelit sa, ale stale ma ukecal, ze je to potesenie. cestou sme presli cez nadherne a tazke sedla s velkymi prevyseniami, prve malo 3309 mnm, dalsie 4998 mnm, potom 4948 mnm a posledne 4304 mnm. za druhym sedlom vidime na pravej strane v rieke prevrateny autobus, videli sme ho rana, ked sme balili veci trubil na nas. zastavili pozreli uz nik tam nebol. ked skoncil dlhy chladivy zjazd, sme prisli na krizovatku ciest, jedna viedla do sedla Khunjarab pass kde som bol pred par tyzdnami a musel pouzit bus kvoli tejto skratke a druha cesta viedla do Ali. odtial ma byt vidno K2 lenze bolo zatiahnute, tak sme si ropzravali a ukazovali, ze asi tam niekde je. ta krizovatka, to bolo akoze mestecko Mazar, predstavoval som si ho vacsie, okrem toho samozrejme je tam vojanska zakladna. urobili sme tam brutalny nakup 2 kartony noodlovych polievok asi 35ks, biskviky, benzin 4 litre a cukor a sol, nic ine sa nepredava, ludia si nekupuju nic v tychto track stopoch. ked balime veci, dosiel kanadan Matt a rozpraval nam story, ako siel v tom buse, no mal kurva stastie, ze sedel na tej spravnej strane a vyviazol bez zranenie. potom sme dali pivo a dalsie a rozhodli sme sa, ze tu prespime, ja som to vyuzil a hned dal nabit baterky, elektrina tu je len na agregator, vacsinou pouzivaju benzinove, neviem preco, zapina sa, ked sa zotmie do tej dvanaste. tretie sedlo mi dalo poriadne zabrat, niezeby ostatne boli pohoda, tiez som potil krv, ale si ho velmi dobre pamatam. slapali sme hore velmi dlho, teplota v tieny -3 cez poludnie, poriadna kosa cely den, na slnku bolo fajne, ale ziadne horucavy aj ked bez mraku, blue sky. posledne kilometre po sto metroch dlzkovych, vydychat a dalej, bol to pre mna moj everest, zatial. hore hned prezliest, fuka a uz sa zvecerievalo. nadherny dlhy zjazd, a vecer pekne pri -6C stavame stan, potom varime kvantum caju, na zohriatie organizmu a debatujeme. z posledneho sedla to uz nebolo daleko do dahongliutanu, cestou ako som siel uz som citil unavu a ze nieco na mna lezie. ked sme dosli vecer do osadky, kde nieje nic len nejake restiky, shopiky a dasa prespat v takych pozbijanych budkach z pecikom. nasli sme si urgujsku rodinnu restiku, dali rovno tri vecere, pre istotu, lebo cez den a vecer jeme len tie sackove polievky a kazdy pol cokolady, ryzu skoda varit, vela benzinu sa spali v tychto vyskach, pernamentne sme nad 4000 mnm a stanice kde sa da nacerpat su kazdych 100 – 150km. povedal som martinovi, ze si musim dat aspon den volna, ze ma boli koleno posledny den som slapal len s pravou nohou, a ze musim vylezet a nech ide sam, za par dni mu koncia viza. ok nieje problem, tak na dalsi den rano okolo 11:00 vyrazil , rozlucili sme sa. ja som siel relaxovat a potom skusit opravit stan, lebo sa mi pokazili, stej kosy zipsy a sa neda zazipsovat, a rozdiel je to poriadny. na dalsi den som vyrazil o nieco skor a tesne sa osadkov vybehol najprv jeden psysko, tomu som sa ubranil, lenze zo zadu do lytka ma chvatol dalsi co som ho vobec nevidel, rana to nebola velka, viacej skoda tych potrhanych veci, ale krv vysla. nadavam kde pozeram, bola to bleskovka. no nic si vravim, otacam na vojensku zakladnu vycistit ranu, vojak mi tam hned doniesol aj vakcinu proti tetenu, ale ten mam a je mi zbytocny. vycistim a pokracujem dalej, pre istotu siel jeden vojak zo mnou chvilu, aby som bezpecne presiel okolo psov. doslapal som na kilometer 512 a to bol aj posledny co som dotaraz spravil. bola tam road-repair-station a nedaleko toho budka s pecikom, hned som sa tam nasackoval a pozbieral vsetko drevo co nechali po sebe cestari, porozbijal vseliake postele a jednu budku v schatralom stave, trosku vycitil miestnost od trusu a pripravil pelech na noc. bola velka kosa v noci, ked som zaspal a vyhaslo som poriadne premrzol. rano som pobalil veci a siel chytat stopa. cely vecer som rozmyslal, ze ci to stym psom nechat to tak alebo riesit vakcinu, ale lekar v prahe ma varoval, ako som uz hore pisal, ze besnota nieje sranda a nikdy nemozes vediet, tak som sa rozhodol pre stop do tibetskeho mesta ali. zacal som stopovat okolo 10:00 a presli asi dva tracky a jeden bus a ten chcel 800Yuanov za 500 – 600km, odmietol som, potom ked som lezal v spacaku pri ceste a klepal kosu aj ked svietilo slnko som toho lutoval, ale o jednej sa na mna usmialo stastie a chytam priamo do ALI minibus s dvoma cinanmi za 400Y. aj tak je to strasne vela, ale uz som nemohol dalej cakat a pre mavka je tu velmi riedka. no a potom ma cakala najhorsia cesta v zivote, 15 hodin na zadnych sedackach v spacaku s teplotov, miestami som vyletel do vysky 30cm a dopadol na sedacky, a to sa opakaovalo pravidelne, ale na sedacke som nevladal sediet, musel som lezat. samozrejme som nic nejedol nechutilo mi len som daval paraleny a mal pol litra vody na 15 hodin. sofer sa pomylil a myslel si, ze je na pariz dakar ;), no hroza, cele telo obite, brutalne, este dnes po 7 dnoch od pohryznutia a cesty ma boli. pocas cesty sme zastavili pri martinovi, dal som mu vodu, viacej nic nechcel a dohodli, ze ho pockam v ali. rano ked sme zastavili o 3:40 isiel som najst nejaky hotel, vsetky veci som nechal v buse a som im povedal, ze sa vratim o chvilu a veci mi odvezu blisko hotela, no povedal, rukami nohami. nasiel som hotel najblizsi, cena brutalna 150Y normalne platim 20Y. ale som nic nechcel len spat v teple. povedal som recepcnemu, ze idem po veci a hned som spat nech nejde spat, aby som ho znova nebudil. dosiel som k busu, zatvoreny, shit, pass, prachy, fotaky a bike vsetko na sedackach len tak, porozhadzovane z cesty. kricim na ulicu ‚bycikel‘ ‚bycikel‘. ostal som tam stat, zima a rozmyslal a nadaval. vratil som sa do hotela a len som ukazal rukami, ze chcem ist spat, recepcny dobry to clovek, na cinana, nepytal pass peniaze nic, chytil ma pod pazuchu a odprevadil ma hore schodmi na tretie poschodia, ukazal postel, po chvili sa vratil a doniesol termosku 2 litrovu plnu caju a 2 paracetamolu 500, sedel som naposteli a velmi pomaly som sa vyziekol, popritom popijal caj, az pokial akotak som necitil teplo. dal paraleny a zalahol, zaspal som behom sekundy. rano som sa prebudil postel kompletne prepotena, ved to poznate, obliekol a siel na recepciu povedat, ze za chvili im donesiem peniaze, ze ok. chlapik ma cakal na ulici pri busu vysmiaty, ze co tolko spim, ze uz musi ist. pomohol mi poskladat moj little track a siel som do banky menit dolar a tesnut bankomat , fungoval, vyplatil som noc a siel sa najest. cestou som stretol japoncou co mi povedali story o jordym, ze sa musel vratit spat do kashgaru a dali typ nalacny hotel. nasiel rychlo hotel, poziadal okolo stajacych cinannou, aby mi pomohli vyniest veci do izby, dvaja zo skupiny mi pomohli ostatny sa len smiali, zjednal cenu a siel do pestele. to bolo okolo 11:00. poslat som do 17:00 a siel hladat nemocnicu a vakcinu, poslali ma prec aj z nemocnice a lekarne, ze take nemaju. to bol piatok vecer. cestou z lekarne sa zastavil pri mne mlady tibetan a vedel trosku anglicky, a dohodli sme sa, ze mi pomoze. na dalsi den som zavolal kopcovi a ling do shangaia a poziadal o pomoc. ze nech pozistujer veci v lhase, ze cim maju tam vakciny a ako sa vola cinska atd … nikto vam nepomoze ak neviete jazzyk ich. pozistovali, snazili sa dikes zbiesilce a ling ;) cakal som nedockavo do pondelka (vcera). tibetan ma zaviedol, do ockovacej stanice, zavolal som ling, dal telefon lekarovi do ruky a nech pocuva, ling mu vysvetlila co vlastne chcem. par krat sme si takto s doktorom vymenili telefon, lebo chcel pichnut 5 davok a este, ze cinska vakcina je ina ako mam v sebe. nakoniec sme sa dohodli na jednej a ked uz mi mal pichnut, tak vakcina bola po zaruke. tak som mu povedal, ze dojdem zajtra na novu, a on ze musim ist na ine miesto, vysvetlil tibetanovi. volal som lekarovi do prahy, zlaty to clovek, vravel, ze nech cinania nevymyslaju a nech mi pichnu jednu davku, aby som mohol kludne spat. no a to bolo dnes doobeda. uz mi je lepsie teploty ustupili, najprv som chcel nasadit antiobiotika, ked som siel busom, ale lekar ma odhovoril, ze nieje dobre ked potom bude vakcina, tak s cesnakom, medom, cajom a paralenom som to akotak vylezal, resp. presedel v inet cafe, lebo na izbe mam nula stupnov. tazke v tibete som zatial neurobil ani kilometer, ochladilo sa poriadne, okrem toho kamosovi jordymu, pred tyzdnom nedali permit do lhasy na PSB, takze odtial sa vraj neda, este zistujem co treba hovorit na stanici, cez maily ludi co tu boli. dnes sme sa stretli zmartinom v inet cafe, tiez mam horucku a siel si lahnut, zajtra ho chcem ist pozriet, koncia mu viza v cine a musia mu predlzit, dnes im nesiel pocitac. potrebuje sa dostat do katmandu a odletiet, ten presiel o 400km viacej ako sa a ma za sebou nejvysi priesmyk v zapadnom tibete 5400mnm. pri sedeni som vam pridal fotos, ale digital cim chladnejsie tak viacej nechel fotit, bol problem z baterkami, ked vacsinu casu bolo pod nulou, a nechcelo sa mi vzdy, pre kazdy zaber vyberat a ukladat do vrecka baterky. najlepsie zabery su ako vzdy na diakoch, apson dufam :) ale to si este ten rok pockam pokial ich uvidim, nasatriham a pozrem s priatelmi a rodinou. milujem premietania. este tu par dni ostanem, skoncim toto sedenie v inet, zmenim hotel na teplejsi a budem rozmyslat co dalej, mam sa fajn psychicka pohoda je velmi dobre, mam sa lepsie ako na zaciatku cesty, prehodnotim situaciu okolo zimy a sa podla toho rozhodnem co dalej, ale najprv vyskusam kupit permit. urcite sa tu vratim, je ten tibet zapadny taky ako som si ho predstavoval, nadherne opusteny, drsny, lenze pocko som si nepredstavil dobre :) zatial tolko priatelia :) vsetko zle je na nieco dobre :) aj ked tento blog je nebarz na usmev, ale to patry k cestovaniu. ja som naozaj v pohode zbiesile deti :D

dobru noc ja mam tuna teraz 0:10 pekinskeho casu

ps: pri pisani som pocuval music ‚Hope Sandoval And Warm Inventi“ a ked doslo na druhu skladbu, ktora sa vola Suzanne, mi to pripomenulo moju najdrahsiu sestricku, ktoru mam velmi rad, ktorej sa za mnou velmi cnie. vypocuj si zuzi ahoj :)