Indonesia – Java – Gomgong

vcera krasna etapa, 140km za 6 hodin, krasaaa. to bola jazda, islo sa konecne paradne, den predtym som vymenil po 24000km kazetu [8 kolecko], vymenil na trojpile prevodniky, vyhodil styry vytahane retaze a nasadil novu, v zasobe mam este dalsie dva nove. celkom dost to vydrzalo, hlavne si uzilo prachu v afganu a tibete az az. mysles som, ze to bude maximalne na 20.000 km, ale v pohode. retaze sram, su tiez dobre, prevodniky a kazeta staci deore.

slapalo sa fantasticky, aj ked velmi horuco a sem tam kopceky, konecne, ale neda sa to porovnat, ked poslednych 2000km som mohol slapat len na velkom a malom prevodniku a na kazete som mal len 4 prevody funkcne. stredny prevodnik a stredne prevody na kazete zbrusene, retaz si len tak preskakovala, nadaval som. uz ma to nebavilo. v kualal lumpur som teda vymenil rafik na zadnom kolese, ako som uz minule pisal, a kupil 3 nove retaze shimano. to indoneske koleso som daroval chlapikovi co sa obsmietal okolo. vycistil cely bike, vymenil brzdove gumicky. ak ked som uz zacal riesit udrzbu, tak neskor idem okolo a chlapici striekaju karoseriu, hned ma napadlo, nebud lenivy zastav. zabrzdil som, zhodil brasne, odopol bobika, dal dole kluky, zobral im smirgel, prebrusil stred ramu, nosice, a po 15 minutach dal strieknut niektore miesta na cierno, potom za 5 minut uz som sedel spat na backovi a slapal, velmi spokojny. sup sup ziadne zdrzovacky, vbehol do , este ked pojdem okolo a bude niekto striekat karoserie alebo nieco podobne z ciernov farbou dam strieknut aj bobika. mali po ceste zltu farbu, ale tu nechcem. no a este aby som nezabudol, velmi dolezita vec, vymenil som aj loziskla prvykrat v naboji bobika, ide uz ticho.

mam rad ten pocit z jazdy, pozorovat krajinu, ked neidu ziadne auta, asfalt rovny, ako zrkadlo, velmi mierne dole kopcom, a bike nevydava pri slapani ziaden zvuk, tlak v plastoch presny, a potom len plaste taky zvuk, ze ‚ssssssss‘. urcite to poznate, a vsetko je tak ako ma byt, spokojny, len ist dalej a dalej po svojej ceste dopredu, a nepozerat sa dozadu, a sa tesit z toho co prave je. uzivat si zivota.

tak, idem dalej smer Jogjakarta, je to cca 130km, som prave v centralnej jave, uz sa to zlepsilo oproti vychodnej, je tu viacej policok z ryzou, viacej kopcekov a trosku menej aut na ceste.

tak len kratka technicka poznamka zbiesile deti prirody, majte sa krasne