Indonesia – Java – Yogyakarta

dnes som sa zobudil uz piatej rano, co je nezvyk, nemohol som uz spat, nie preto, ze by bolo horuco, ale proste sa mi uz nechcelo. spal som rovno pred domov v stane, ma to vyhodu, ze mozem si dat sprachu, nerusia ma domoci, ked spim v dome a hlavne, ze je chladnejsie, ako vo vnutry. zbalil veci, pan domaci ma zavolal na Susu [mlieko] to som nepil na ranajky uz niekolko rokov, ani si nepametam ze kedy, fajne bolo s cukrom, mnam, zajedol k tomu nejake susienky a sup 30 kilometrov k najvacsiej budhistickej stupe na svete, Bodobudur. cesta hore dole, viac hore. pridem tam, najdem pokladnu a nechce sa mi verit, vstupne 11 dolarov, to snad nieje mozne. ved za tie peniaze sa mozem najest 11 krat, co je skoro 4 dni. idem dnu, opytam sa na zlavu studentsku, ale bez preukazu nie.

sadnem pred pokladnu a kecam s miestnou spickou, typkami co riesia sprievodcou a sa pytam na nejaku dieru v plote, rozcujem sa nad cenou a medzi tym sa pyatm aj kolko stoji listok pre lokalnych ludi. krasnych 9000 rupiek, co je asi jeden dolar, krasa. kratka chvilka osvietenia, pytam sa ich kde je tu boss, kde office, sadam na bike a za 3 minuty som uz v kancli, a rozpravam im, ze ako si cestojum a ze fakt je dost za listok, traja typci pozeraju na mna a ja s usmevom na nich, ci mi nemoze dat nejaky permit zadara, alebo lokalny listok. chlapici po chvilu vytihanu zo zasuvky papier cestovatelov, co idu okolo svete na aute, krasny officialny, mapka, podpisy z jakarty, ze ci mam nieco podobne. vravim ze ja idem neofficialne len tak, ale ze ked chcu nieco im mozem napisat, nech daju papier a pero :) zasmeju sa. ze ci sa mozu zo mnou odfotit samozrejme im vravim, len dajte mi listok lokalny a ideme nato. krasa prvy krat co som takto musel riesit vstupne.

urobia si zopa fotiek, daju listok lokalny s radostov im dam 9000 rupiek a poslu ma k ochranke, ze tam si mam odlozit bike pokial budem obzerat, prezleciem do civilu, berem foto brasnu, a spokojny s usmevom si vykracujem k stupe. pridem tam idem fotit vybyta baterka v digitale, vraciam sa spat a este hodinu sedim z ochrtankou a cakam pokial sa mi nabije baterka.

ten borobudur, bol krasny tiez, velky sa mi nezdal az taky, ale za 11 doalrov by nestal ;) kto videl ankorwat a specialne bamyan, tak to nemusi. spravil som par zaberov, dve hodky sa pomotal a siel dalej do Yogyakarty, kde som dosiel az k veceru, nasiel najlacnejsie ubytko a presiel sa len tak volne v meste, a zajedol martabak, paci sa mi tu.

tak len tolko mile zbiesile deti prirody