Indonesia – Nusa Tenggara – Flores – Ruteng

zdravim zbiesile deti prirody z dalekeho krasneho vychodu z ostrova flores v suostrovi Nusa Tenggara a z mesta ruteng, aby bolo uz konecne kazdemu jasne :). tak naposledy som sa ozval z sumbawy tusim, krasny to ostrovcek, meria len 400km, uplne bez turistov, krasna cesta asfalt, pohoda, ideal na cyklturistiku, ale otom potom. teraz som trosku viacej na vychod, ostrocek Flores, no ostrovcek trosku vacsi ako slovensko a zato poriadne kopcovity, do krvy, kua prsim tak ako v afghane. dosiel som tuna pred dvoma dnami v nocnym trajektom, ale neviem ci som spravil dobre, sice som usetril den, ale nevidel som komodo aspon z dialky.

na komodo sa chodi vacsinou preto, lebo tam zije najvacsi jaster na svete, varan po slovensky, inac dragon komodsky :)))) ze dragon, ja ked pocujem dragon, tak cinu pocujem. zije aj na rince ostrove ako aj na komode, ale to vsetci dobre viete. velmi som sa chcel ist na nich pozriet, hlavne kvoli otcovi, ze mu poslem potom zopar fotiek, on ma velmi rad vsetko okolo prirody, hned od ranneho veku sme museli povinne cela rodina pozerat dokumenty :) ked sme mali este jednu telku, no potom toto. no nic musi mi odpustit, hajze :) lenze ked som si spocital kolko mi ma to stalo, tak som si to hned rozmyslel, ja viem, ze sa tu tak skoro neobjavim, ale aj tak, nemusim vsetko vidiet :). vstupne [nejaky poplatok na rozvoj] 15usd+sprievodca 2usd+2usd nejaky poplatok a potom prenajom lode z floresu na Rinca [ostrov medzi floresom a komodom] cca 20usd. tazke okolo 40usd. lodka by bola na den, a zaplatim vstupne na tri dni, nemam cas nejako vykvasat aj ked by bolo dobre, viza tlacia a mam cosi este v plane. ak by sa nasla skupinka ludi tak lodka by vysla super lacno. po dlhom zamysleni, asi 10 minut :)) som si to odpustil a ze na buduce, sice neviem kedy ale na buduce ;)

takze v noci okolo druhej som dorazil na flores stym nocnym trajektom, zhodil som bike a bobika zo strechy nakladaku, lebo na trajekte uz nebolo miesto. prisiel som nan posledny, 5 minut pred odchodom. a to som ani netusil, ze pojdem, lebo v sape, posledne mesto pred pristavom, som sa pytal miestnych ludi a ze nocny nechodi ziadnen, az zajtra. ale ako vzdy, neverim miestnym ludom na 100% len na 50% [poucil som sa v afganistane], nic v zlom ale tak to je. isiel som sa opytat pre istotu do pristavu, kedy zajtra ide a chlapik pri okne, ze mozem ist aj teraz o pat minut cca odchadza, vravim oki. chlapik zdvihol vysielacku, ze este jeden ‚orang espeda‘ pride nech pockaju. zaplatim skoro 5 usd za 8 hodin plavby a sup sup. kapitan s usmevom ma privita, nazenie ludi nech tomu blaznovi stym bike a bobikom pomozu nalozit, nech tu zbytocne nezdrzuje premavku lodnu. tak som dosiel bez jedla, len vodu som mal na osem hodin cesty, ale v klude. nieco po siestej vecer sme vystartovali a to uz bola tma. siel do wecka dat sprchu, prezliekol z cyklo do civilu, vyvalil sa na sedacky do nefajciara, po chvili zacal vyhadzoval ludi co tam si zapalili cigi, aby si vonku. vsetci mali stoho srandu, krical som tam na nich, ze nech si precitaju co maju za sebou napisane velkym, samozrejme s usmevom vsetko, aby bolo veselo, trosku pobavit. velmi neradi isli, lebo ten nefajciar mal klimu a telku, a kvasilo sa lepsie ako na otvorenej palube. potom sa pridali aj ostatny miestny cestujuci a spolocne sme udrzali poriadok a veselu naladu v kabine. na koniec uz nikoho nenapadlo ani zacat ;).

nad ranom som zaspal na chvilu, ale to uz ma budil rozhlas s kapitanom. o druhej rano lod prisla na flores do mesta labuan bajo, nebolo vidno nic, len nejake svetla, nahodil brasne, poskladal veci a sup z lodky prec. mam to rad ked pridem niekde, kde je tma, nic nevidim, neviem kde som a rano vstanem a kukam, tesim sa a tak to bolo aj tuna. len co som vysiel z lodky, slapal v tme a hladal prvy flak na stan sa pridal ku mne jeden pripiti floresam prvy co som videl, ze mam ist snim, kukam na neho, instinkt nevravi nic, takze bude oki. vravim jasne a mam kde spat, ze dont worry. slapem do kopca chvilu a dojdeme do restiky s menom Paradise, ze mam pockat, ze skoci este po flasu araku co nedopili s kamosmi. stihnam vybrat len veci na spanie a uz popijame a kecame, po hodinke uz som velmi spokojny s floresom, najlepsi ostrov mu vravim, krasne privitanie a ked to tak pojde dalej krasa. zaspavam na teraske na podlahe drevenej.

rano otvorim oci a krasny vyhlad na zatoku, lodky, mierne citim neporiadok v hlave, ale najvacsia spokojnost a klud na dusi. ze som zase na spravnom mieste. na florese medzi inym, zije vacsina katolicka, takze s alkoholom tu nieje ziaden problem, konecne :D. potom kvasim kukam asi do 10:00, dopisujem dennik, idem do mesta opytat na ceny okolo tripu na komodo alebo rincu, ale to som uz pisal. potom ma cakal 33km stupak, spravil som len necelych 20km do vecera.

slapem si to do kopca, stojka uz, lebo preveody davno skoncili na tych extremne strmych cestach, chlapik sedi v okne, krici ze nech si dam pauzu, kofi. zastavujem neodmietnem pozvanie predsa do drevenej chatrce nie. nakoniec tam ostavam spat, sprcha, vecera a zase otazka ci mi chuti arak, druha noc a takto flores, parada, vravim ze jasne, posle syna na motorke za pol dolara flasku a pije sa zase do noci, veselo ke a zlepsujeme medzinarodne vstahy oboch krajin.

rano klasika, ranajky [cista ryza a cinska pomsta], kava. tolko kavy som asi za cely zivot nevypil, kolko tuna na florese, pestuju si ju tuna, dobra je. rano si to slapem, do kopca, deticky idu prave do skoly, este nieje teplo, poriadny kopec, funim, prsim. pridali sa ku mne a bezali asi 1km zo mnou. aby sa im lahsie bezalo, vyzuli si slapky a podavali si ich na bobika, kazde osobitne, velmi vesele boli ale strasne kricali, turist turist, tak som im vyslvetlil ze maju byt ticho, jeden to dokonca pochopil a stisil ich. po ceste sa pridavali dalsie a dalsie deti. a ten najmudrejsi sa staral aj o dalsie skupinky a vysvetlil im ze maju byt ticho. a to bol pocit krasny, ked pocujete ako zvuk ako bose nohy dopadaju na cestu vela deti. krasa. s usmevom si to slapal do kopca. deticky okolo mna, obcas som len povedal „Hato hati di jalan“ ked islo okolo auto. prisiel zjazd, samozrejme som nezastavil a chcel im odviest slapky az do skoly. lenze kopec bol dlhy dole a deti strasne kricali o splaky, tak som pribrzdil a jeden chlapec ich zhodil z bobika na cestu. tu su tie zazitky ktorych je vela po ceste clovek nezabudne.

tak sa majte vsetci krasne